Keď obrazy mlčia

Katalyzátor seba
superlatívmi kojený

hoc v miery - mrie

v tom, čo chce nebyť
nehľadiac na rámy

tkvie vnútri
značkového ega

adresát neznámy...

Melír na srdci

Spovede múrov
skromne tušiacich
osud pondelkových dneškov...

First-moment v tráve,
kde sa udobrujú lásky...


Tam vypozerám toho,
čo neverí na krásu z úprimnosti

flirtuje len - viečkami duše
s plánom večnej opitosti...


Vtedy ju má najradšej
no dni je v týždni sedem,
( Tá ) pripadá na pondelok
a ten - je iba jeden...

Monzún

Počul som
blížiť sa búrku

hladinou

vzduchom

a skôr ako zvädol
mesiac v čierňave

ja urobil som
more slanšie...


Moknem,
aj moje listy bez bodky:

láske - čo som našiel...

Vaše záľuby...

Ak ju stretnete - tak,

alebo radšej
nehovorte
nič

nikomu ani mne...


Vyzlečte sa z chvatov
brblite na prízemí
a do schodov
peši len...


Viete, čo od Vás chcem?


Vedel som to...

Hodím si...

Chcem domov
ako ostatní …


Sú už tam a majú sa

len zopár nás
krúži …


Možno nepriznanie farby
aj širšie hrany vraj

túlam sa...


Až raz
aj z toho nedomova
ma vykopnú


… pre Boha?
… pre šťastie?


Hodím si
no s piónmi ma to baví viac…

lomka.eska

Hodím sa offline

tak... na celý život


a keď ma oplačete

dám si status neprítomný



oplačete?



... aspoň smajlíkom ...

Cairo

Krach a cenzúra
skuvíňa pohodená všade

kanál plný kľúčov
z podchodov zíza svet

arab v taxíku pýta sa kade
ja len dúfam, že tam budem hneď...

Not ex solitudo

Také ticho


… úplné …



Noc všetko zapiera


tak

pomaly vypínam

jednu po druhej

štvrtú po tretej

až je šesť...


Vstáva deň
a zo mňa nechce zliezť


sen o sne ...

Žgrloš...

Dosť bolo...

dosť odriekania


Zoberiem
si život...


zoberiem



na splátky...



... len aby som potom neumrel od hladu

Čudák...

Mal si rád
lanšmíd a tresku,
modrooké mišky
a skrývačku v Tesku...


Skúšal si martini
čo zmotali ti hlavu,
jesť jogurty vidličkou
mokré petardy do davu...


Kreslil si púpavou
dvoril zlatej rybičke,
priania hádzal za hlavu
v MHD stál pri tyčke...


Rád kýval vagónom
keď sedával pri trati,
poznám ho už pridlho
nič zo seba - nestratil...

Ako v rozprávke

V práci
som animovaný

za kámoša mám
somára

v tvári som zelený

smrdím ako blato...


Už len mať tú bažinu
a princeznú vyváženú zlatom...

Kedy ťa omrzím..?

Zas ma chceš
navigovať lavína ?

no
vtedy,

keď ty
kam idem
vieš najlepšie...


Skáčeš mi do slov
a kontúrka tvoja
len zvýrazňuje
moje NIE...


Dupni si
a zvaľ na mňa
sériu žmurknutí



... mňa neopiješ


( hanblivosť )

MS... 08

Bez hviezd
sa dá vyhrať...!!!



SLOVENSKU

však svietia

aj za denného svetla...


... v hľadisku ...

Ruža a (ne)Zabudnutá Kristínka alebo Tri nevšedné...

V spomienkach
bude navždy tesno,
už nemám tmu v tme...

teba na nebi
a v sebe heslo,
radujme sa - kým sme...

---------------------------

Dnes o rok dlhšie
dažďom zmývané

kučeravé kde by našiel
víchor v prievane...

Nie ešte - vodnár pamätá,
už dlho brázdi hruď

rozliate jeho sníčky do sveta
im môžeš neuhnúť...

---------------------------

Už poznám kvet
postúpaný - vonia krásne,
bez koreňu krášli svet
kvitne tam - kde iný zhasne...

Kde nájsť dáky
prejav vďaky
úcty a obdivu ?

Darujem ti
mesiac v splne
zotročím sa prílivu

za tvoje šťastie Ružička...


Robíte mi krajší svet
a nielen mňe - veď to vie každý,
málo v sebe nosím viet
ja vyjadriť to ... láskou navždy


Pre Nevšedné... zdravie a lásku prajem, ako v nebi tak i na zemi AMEN.

EGO

Bez ceruzky
nič mi nepovie...


Trúchli v kúte

zabudnuté,

také

NIEČO.



Malé
maličké,

staršie ako
včerajšie...



Je moje

dávno však,

sebe vedľajšie...

Bola ? ... bolela !

Úsmev...


zatmenie
netrvá večne,

uver prosím
už dákej slečne...


... viem

kto lásku
nespoznal
nevie ako bolí...


... ale

kto
nehľadá,
len mrie
sebe kvôli...

Chlípkajte až do dna

Láska
je ako polievka,
prvé chlípnutia pália
posledné veľmi studia...


... nevychladnete


ľúbiaci sa,
ak skutočne milujete
láskou vrúcnou – ako ľudia...

Byrokracia

Láska
sa zrodí
z maličkostí


pre ne
však aj
zomiera...


Všetko,
čo miloval si
je preč


ostali len
kúsky papiera...

Keď aj tma zhasne

Šero lezie z kúta
a rozkýchaný večer,
žobre vraj na podnájom...


... aj tichu je trápne

lampy mlčia
boja sa oponovať tme...


... len mimika stien

čo škeria sa
na ešte vlhké grafity
osvetľované nedopalkami,
ktoré nebolo ani čas pristúpiť...


... smrdí to tu

a

nie je to smrad z kanála
to šero nezmizne s ránom,
keď u väčšiny - nádej skonala...

Neschodené stopy

Ide priamo
za svetlom len,
žmúriť – učil sa
v dome bez okien...


Tyká šeru
zažína tmou,
neprežité sny
vlečie za sebou...


Aby...


zhorel sťa oheň
na sypkom daždi,
samote vravieť pane..?
nikdy..! a predsa navždy...

Pointa

Niekedy
je menej viac..!


viac menej...

Záblesk

Jasno je

tak ohromne krásne

možno dnes je naposledy

zablisne sa a všetko zhasne...




Ujdú hviezdy

riadky básne - stratia sa

raz vezmú ti všetko... aj to, čo nedá sa

Dnes je všade...

Je ráno...

nový deň,

ešte ani nezačal

a už je...




V domoch

na uliciach

všade okolo tlie...




Hoci idú tak rýchlo

aj v autách je,

dnes sú všetky

a všetko piatkové...

Ex - JA

Som hrdzavý

všade majúci

lacný gýč...



Smrdím sebou

pritakávam

a inak nič...



Keď je jasno

oprší ma

zmoknem...



Celého ma

zbožňujú

iba mňa okrem...

Návšteva...

Prichádzame v mieri...



Nič sa Vám nestane

treba veriť,



len sa nechajte pozabíjať...





do skonania


Vaši ... ( Votrelci )

Nespavosť

Skrehnutý
osirelý večer,
s tulákom mrie
v podchode...


Trio
svetrov
nehreje tak
ako sa ti zdá...


Zdanie klame,

hoci počuť tikanie
aj v krbe plameň
no oziaba ťa

nemôžeš spať...


Máš nohy
a obe,
ruky do páru
tiež


... čo ešte chceš ???

Inventúra

Všade je plno
virvar duší...


Kričia - ziapu
kamuflujú
tú plnosť...


Všade vidia
bláznov...

Takých,
vidiacich
to čo ja...


... prázdno

Dôverčivý

Omakávam
...
mäkké...


Voniam
...
smrdí...


Chutnám
...
veď je to HOVNO !!!



Never anjelskej tvári

ale sebe skôr - poviem ti rovno...




... a ona že soráč

takto predsa nevonia

jablkový koláč...

Živel vs živel...

Kvap

kvap

kvap...

mučia kvapky plameň

...celý horí

Až vyhasli mu iskry

...amen

od tých malých morí...




Spoteno - vlhké

časom poddali sa tiež,

buď ako živel - bárs aj krotký

času neujdeš...

Mikroskopický pokrytec

... DNES, niekde v čakárni 9:42 stredoeurópskeho času




Stojím tu
zdravím bacily...

... nezdravia

len jeden zdvorilý

preriekol sa

a na hapčí mi odpovedal:

Nazdravie...



pokrytec...

Skepti Svet...

Je ako kráska
čo rozpína nohy

núka strach zo snov
a teba má rada ako defekt

stále uveríš
lebo vonia a ty dúfaš...

Márne...

raz na to prídeš
že aj vôňa smrdí

kŕmiš oheň pahrebou
a to čo tak voňalo ti - boli iba prdy...

KrisTin(Lili)nke

Mala by...

zas dlhšie vlasy
a kohúti sa o ňu bili,
novým kvetom dala mená
aj smädní by znova pili...


Prahne
sveta pustina
po očiach čo šepkali,
za teplom z útlych rúk
keď studili tak - no zohriali...

Vedzte že...

žiari nám
úsmevom zdobí svet,
smiech jej každý opätuje
veď rozumieť mu, aj bez viet...


Zo skaly
keď vzletela,
žiaľ preosieval čas
v každom,
čo i len letmo poznal ju

rokmi

by spomenul si zas...

:o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o) :o)

KOMENT:

Z prachu vzišiel si človek
aj tam sa obrátiš,
čo i len jeden ťa miloval
to odnesieš si a nikdy nestratíš...

Teba milovali všetci Lilinka...

Uvarený ľad

Chlad v ľade
škvŕka už,
zas o hlade
veď si muž

tak

sklapni - hubu drž...

A variť ?
taká ničota...

Kým sa ľad
uvarí,
stratíš pol života...

Tak zas nejem
nech stratí sa celý,
som to kus k.k.ta...

No nespravím
nám silným hanbu,
zaľahnem
olížem gambu...


mľask...

Anjelská... Alex

Kroky z oblohy
spev v nebo,
pádom na nohy...

... nespí, bdie

Bez krídiel let
ovláda - vie,
málokto
len ona smie...

Rozpačitá
trochu síce,
svitá už
a na jej líce

dopadájú
anjelske plamienky,

v zákutiach
seba
blúdiacej
Sašenky...

Zvučný 2008... pre Vás

Tón roka
stratil sa
zmizol - kde je?

nezvučnosť stíchla
píše sa minulý
čo už nie je...

Rok...

kde posledné husle
hral klarinet,

dnes svitlo
brieždi sa
na lepší svet...

Aj posledný
v rade nech
chytá druhý hlas,

miesto žalmu
óda v smiech
prekypuje v nás...

Predsavzatia
odriekané
sebe sľuby

sa stratia
prosby večné
skok zo záhuby...

Rok...

by každý našiel
v ňom čo hľadá,

tak skúste to...

čas nestojí
len s vierou
padá...

Dedo Mráz... HO HO HO... už zas?

Počúvaj ma
Dedo Mráz,
keď to spravíš
ešte raz,
zdepilujem ti tú bradu
a toho,
čo máš len na parádu
tiež...

Ber sa... heš

Radšej daj
sobom žrať,
veď nevládzu
ani spať...

A elf ti chodí
poza búčky,
po tebe ľavé
má obe rúčky...

Tak priznaj sa
ty fras,
ktorý komín boríš zas...

Keď vynechávaš
paneláky,
deti dobré
ani pocit vďaky...

Si ty ale Santa milý
pokrytec a pošetilý,
nosíš radosť iba tým
čo v živote ti hrajú prím...

Zlámu sa ti raz tie sane
fén zapnutý
spadne do vane,

budeš tápať - budeš prosiť
a poštár bude
ti len SPAM nosiť...

Na každého dôjde raz... zvädlé hviezdy, odpíše čas

Príliš ľahkí anjeli

Tichá noc
svätá noc,
tí naj anjeli
spia v bordeli...


Krídla v rohu opreté

poldeci v bufete

kolená zodreté

poldeci - repete...


Dajú ti bez bločku
veď je dnes štedro,
aj ten kus hrdosti
všetko v nich zvädlo...

Tak ako...

sype sa voda
a piesok sa leje,
kto verí v anjelov
nech sebe sa smeje...

Kua... spadol mi koasant

Kua
koasant
kávový

spadol
mi nadol,
nemám na nový...

Zrútil sa
roztrieštil
na márne kusy

kto by
bol povedal,
že som to skúsil...

Zemitý
nechutil,
iba tak trošku

teraz mi
ostáva
spoznať chuť rožku...

Zavrite ma...

Ako dvere
čo búchajú nimi
cítiš sa,
budíš dojem
vravíš skvele
od srdca...

... je mi fajn

Čakáš...
kedy ťa zavrú
zabuchnú sny
rukou mávnu,
podložia nohu
prekážku zradnú
a ty sedieť budeš
na doživotie...

Pilníkom ti bude
hrsť spomienok,
vedomosť tvoja
vlasy z ramienok,
túžba schodiť
hladinu tých krás
vnímať lásku a nie čas...

Milý Ježiško...

Mám prianie
túžbu – jedinú,
nech jej iskričky
v očiach nezhynú...

Aby žiariali
v mojom objatí,
smiech ľúbezný
nech z pier nestratí...

Našla by šťastie
splň to želanie,
už tieto vianoce
tých hviezd blikanie

nech zachytávam zmyslami...

Povedať - nedá mi
túži viem,
už nie sa súžiť...

Aj ja to chcem
len spolu byť,
s tou, čo milujem...

Cesta rýchlo vrakom

Mešká toľko
zase dneska,
stojím tu jak
strážnik z Teska...

Tam vraj ide
dav už tlieska,
mýli sa však
ľudí zmeska...

Už ide
ak nestojí,
za riadidlom
ujo v kroji...

Žiaden dym
či hluk dáky,
len po ceste
typické znaky...

Cukrojedi
čo žerú ovos,
tak už je tu
konský povoz...

Zberňa náhod

Kopni - pokrč
odhoď do kúta,
povedz si svoje
už je zvyknutá...

Rozbi zrkadlá
spätné pohľady,
zabudni čo bolo
daj si do brady...

HOP... nerieš záhady

Preskoč rázne
podlez šikovne,
boli dni ohnivé
prídu aj povodne...

ŽI... naplno a slobodne


lebo:

Nikdy nie je tak
ako len najhoršie,
vraj svetu je koniec
no nikto tam nedošiel...

Budú zas chvíle
keď zíde sa náhoda,
prídu časy krušné
keď nik ruku - nepodá...

Stále sa točí

Rozbil sa vzduch
úlomkov kopa
vzruch...

Ťažko sa dýcha
kričia? Budia
z ticha...

Dopadajú rinčia
prekárajú
ničia...

Obaľujú hnevom
kypria vodu
brehom...

Ľudia sa rodia
aj hynú,
chvíle plynú

ona má iného
on inú,
zas ľúbia sa

kolobeh tento - zastaviť nedá sa...


Do frasa...

Romantika parkovísk

Všade
betón a štrk,
zničený prašiak
ľudia, čo im je fuk...

Obrubníky rečnia
tajnosti svoje - ani muk,
obzerači okenný
sídliskový cibria hluch...

Každý má dôkaz
alibi pred sebou vlastné,
do výdychu píšu srdce
kým posledná lampa zhasne...

Zhasla - urobil sa deň
je čas utiahnuť sa,
zas nič nespraviť preň

pre toho v tom odraze...

Každý má svoj seriál

Odvíja sa
dej nepoznám,
no ubieha...

Zima dosť a stres
za oknom sedím,
s podtitulom DNES...

Evidujem slnka svit
hneď zas vychodí,
neporuší kolorit...

Prikyvujú konáre
je tu nový deň,
už vošli mi do tváre

lúče...

Zaliali ma hneď
milujem ten seriál,
paródiu zvanú
SVET...

Bližšie k Polerieke

Nech máš s kým
čas preosievať,
v skoré ráno
aj keď sa stmieva...

Aby les ti voňal stále
šepot poľa, trávy z lúk,
rieku ticha – vody kalé
zatieni nech, šťastia zhluk...

Viem...

raduješ sa z vecí prostých
máš v sebe zlato, to si chráň,
tak túžila si a splnilo sa
to najcennejšie – pozri naň

na to šťastie maličké...


Prajem si, aby stalo sa
čo tlie ti ešte pod viečkami,
ži román svoj - po akom túžiš
s princom svojim za hradbami...

Zárez ďalší, vyryl čas
dnešok zapĺňal sa bozkami,
nech sú stále z vrúcnej lásky
úprimné iba a nie len od mamy...

Pipovi “ Mám ťa rád “

Skúšam oklamať hlad
veď jedol som včera,
ako si len odvyknúť
keď ma opäť zviera...

Mám nový sporák
slúži ako stôl,
aj panvicu držím v ruke
stojím tu jak kôl...

Andulka v kúte
má zatmenie na duši,
ešte nemá po nálade
čo čaká ju – netuší...

Neboj Pipo dám ti zob
povyhadzuj zas von pierka,
urob bordel na zemi
pristrihnem ti raz tie krielka...

Nerob na mňa oči vtáča
ohľady brať nebudem,
darmo hlavu milo stáčaš
dnes o teba mám záujem...

Držím si ho pevne v dlani
urobím to - nie som si istý,
škubať ho treba, to mi bráni
ešte že mám stravné lístky...

Zatúlaným chodníkom

Farbu priznávam
prezrádzam chodníkom,
kam smeroval som
v šľapajách po nikom...

Vždy kroky bočili
na križovatkách ciest,
boli prašné - no zmočili
zvlhli oči, kto bude viesť..?

Nasledovať nieto koho
za mnou stupaj nevidieť,
veľa rokov som sám mohol
uhasiť ho - nenechať tlieť...

Celý život sa však učím
nazývať hodnoty menami,
našiel som dôvod čo mi zvučí
tu navždy zabaliť to - nedá mi...

… nech stane sa aby

každý našiel ten svoj smer
veď žiť sa stále oplatí,
spleť ciest z juhu na sever
kto uverí v seba - už sa nestratí...

Som tu sám?

Si tam?
Znamenie daj
povedal som,
v seba načúvaj...

Boli tu,
niekam išli?
myšlienky
keď na um prišli...

Somtu ?
vraj bude kríza,
ja som JA ?
či je to schíza...

Čo to robím?
Kam to speje?
keď moje JA,
nespí neje?

Dúfa v niečo?
Neverí?
Je odomknuté,
tak neodíďte od dverí !

Vy obaja ste jeden
tak kto – koho poverí..?

Veď dá sa to... trafiť a nemieriť

Komiksový hrdina

Hustý je
jak odstatý
cement,
vypracovaný
no trochu dement...

... trochu viac

Čumiac na slnko
hľadá krátery,
vraj tam mobil vyhodil
no nikto mu neverí...

Ten... čo začína
kopať od stredu tunel,
ovláda všetko
aj spieva - Habera by čumel...

Šplhá bez rúk
na nebi hviezdy poráta,
porazí čiapkou pluk
sestru prerobí ti na brata...

Všade bol dva krát
drevené železo videl,
nevie hrať no dá ti mat
preletí kus, aj bez krídiel...

Vždy má dobrú náladu
otca zbil už keď mal päť,
ostáva vylúštiť len záhadu
prečo chodieva tak skoro spať...

Kde iní snívať končia
on iba začína,
takýto je náš
komiksový hrdina...

Keď ju miluješš

Vlhká býva
neustále,
máva s tebou
dokonale...

Znie ti v ústach
na jazyku,
tečie všade
bez ostychu...

Keď miluješ ju
niet čo riešiť,
stále len s ňou
chceš vždy zhrešiť...

Nájde sa ten
čo odolá?
Tej čo zvú ju
kofola..?

Záletník poramanč

Tyblko sa zgúľalo
kam ide?
samé a tak trúfalo
vyčítajú si
mandarinky zúfalo...

Poramanč má
farbu divnú,
veď tie dve
to opäť stihnú
všetkým roztrúbiť...

Veď každý, sa môže zaľúbiť...

Počuli ste? ...

Vy ste hrozná
trepete tu,
to každý spozná...

Strapec Hrozných
už zviedol,
skôr ako ich niekto zjedol...

Ten jeden poramanč
mal opletačky s banánom,
teraz zdieľajú podnájom...


Čo povedali jahody?

“ananás sa tiež vykašľal...“

fňuk...

Štekavá lásočka

Vrtíkom chvostí
ihrájú mu oči,
keď vidí ťa
tak skočí
musíš sa zhostiť...

Skús ho neľúbiť
keď hľadí
milučko,

keď naháňa
seba sám
a bije sa s papučkou...

Guľôčka malá
a tak silno
hnevá sa,

no skutočne musíš
nemilovať ho
nedá sa...

Zajakavé húsatko

Opadáva páperie
už jej zobral dosť,
dušu ale nezderie
čo akú chytí zlosť...

Na ľade plávať učí
pohnútkami oziaba,
čierne klapky zvučí
tónmi žalmu narába...

Na oblohu vzlietla
zvedavo dúfajúc,
niekoho tam stretla
srdiečkom blikajúc...

... blikajúce srdcia nás

Uvideli z nadhľadu
pestrí navôkol svet,
poznali len záhradu
vraj krajšieho už niet...

Cíti teplo slnko hľadá
neverí a krúti hlavou,
smieš ľúbiť a mať rada
zaskočená láskou pravou...

Čo o mne vieš

“Nebudeš ma milovať“
ty riekla mi včera si,
ja ostal len mĺkvo stáť
povedať jej ? Čo asi...

Vraj nie si taká aká bola
ten milý úkaz z obrázku,
nie som herec, nie si rola
ja nehrám sa tu na lásku...

Čo o mne vieš - pýtam sa
tak hodiť ma do prázdna,
ak znáš pojem milovať sa
milujem - som za blázna..?

Nepoznám osnovy ani dej
raz stalo sa - nedá sa vrátiť,
lásku si dala, len ďalej lej
našiel som ťa - nechcem stratiť...

Spachtoš

Ide zima
len jemu nie je,
uloží sa
zas nič - neje...

Zosnoval
si taký plán,
zalezie
a zaspí sám...

Bielo sneží
to on nemusí,
poberie sa
pôjde na skusy

... do driemkavic

Prídu jeho
časy medové,
keď pominú sa
koberce snehové...

Na jar včielky
počuť bzuum,
zobudí sa
urobí bruum...

Včera už bolo

Včera bolo
chvíľu je dnes,
na zajtra skoro
prezleč si dres...

Skopni strach
zimu ignoruj,
neži v obavách
cez dni ponocuj...

Uhryzni z času
ukroj večnosť,
z hviezdy jasu
vezmi striedmosť...

Oči klopia zrak
uhýbajú kvapkám,
svet je plný nástrach
čo berú deti matkám...

Vymkni spánok
zahoď kľúče,
liek zvaný láska
postráda účet...

Mám po chlebe

V držku dostal
prídu teraz bezkrký,
kto tie monštra zoslal
ohreblá zamenil im za ruky...

Ja chlebík veľmi rád
nástroj môj drása zmysly,
nemám svaly iba prstoklad
pud môj vraví - tak ho stisni...

Teraz už - je to jedno
biely, čierny, holohlavý,
doteraz vraj žil som striedmo
ak bude treba - tak to spravím...

... zaštekal môj miláčik

Začuli šepot kvetov
citliví chlapci z ulice,
zmizli spolu do iných svetov
z tučných áut ostali len puklice...

Skutok utiekol

Gúľa oči
ešte stihol,
pot ťa zmočil
trafil si ho...

Zaboril sa
dosť to bolí,
bôľ ho drása
tebe kvôli...

Padol k zemi
ešte dýcha,
zbledli steny
zvädla pýcha...

Lesklý pohľad
suché pery,
jedna ho zmohla
zrazu verí...

Neskoro je
pohli sa ľady,
vrazil som mu
zomrie mladý...

Už len pár rokov samoty

Večerievam biely strop
často ani toľko nezjem,
kulinárske chcenie sugescie...

Stovky TV programov
cibria moju nerozhodnosť,
ešte chvíľu a zaspím...

V okne je galaprogram
odlesky v mlákach,
paneláky zhodne žmurkajú...

Spinkacia pesnička mňa
brada v dlaniach,
kde si moja milovaná...

Zrazu je ráno
roleta presvitá,
opäť sme si bližšie...

Vyzvonený budík
ma uspáva,
nebudia ma bozky...

Moje storočie
bolo by prázdne,
bez tvojej lásky...

... koľko ešte

nie veľa a budeme spolu navždy...

Uskutočni SEBA

Manipuluje...

tíši keď horíš šťastím

dodáva chmáry úzkosti,

ver vždy v niečo

potom sa nikdy nezhostí,

kým dá sa to

buď vždy sebou

zahoď útrapy a starosti...

SSSSSSS vetový

Je zakrivený svet
plný rovných aj rovnejších,
čo do huby si berú iných
sami sebe prednejší...

Snaživosť a chcenie
mažeš sebou z povrchu,
nie všetci sú chybní
v sebe hľadaj poruchu...

SSSykavku máš?
problém z mladosti?
do zátvoriek hádžeš všetkých
nemôžeš za to? - tak sa nezlosti...

Tu bol mi každí bratom
nemajú mnohí z neba dané,
zamedz svojim ďalším skratom
ja pohladím ti ego - dokopané...

Pre teba Mišel

Požičovňa snov
moje nočné triezvenie,
keď hľadel som za tebou
v samote odetý
nebom, mútnou hladinou
v niečom krásnom zavretý...

Znakom viditeľným
som naschval nechápal,
tvojim “ NIE“ som sa smial
voňal tvoju neprítomnosť
bola si všade, tak ma hrial
pocit že si...

No teraz viem...

povedať ti chcem,
že všetko čo pokladáš za krásne
prajem ti...
nebuď vtáčik v klietke
zavretý... nech nezhasne
ten plamienok, čo v očkách tkvie
aby si nevolala zbytočne
nech ti osud prajne odpovie...

Na pekné sa nezabúda
tie chvíle - tvár, či meno tvoje
ja stále pamätať si budem
veď kvietkov je veľa
pre teba ich nikdy neminiem,
ja spomínam
a povedať ti chcem


buď šťastná Michaela...

Odišla si...

Umieral som žiaľom
napriek tomu že si si priala,
nech radujem sa zo žitia
aby sa tvár moja smiala...

Vlažil som však tento svet
veď odišla si
už ťa niet...

Túlal som sa
brázdil mŕtvy svet,
stále žmúril s hlavou dolu
keď - odišla si
už ťa niet...

Na križovatke polomŕtvi
klesajúca sila žiť
na spleti osudu ciest,
údel tento
ja nevládal som
ďalej niesť...

Nebolo už pekných viet
veď odišla si
už ťa niet...

Pozdvihla ma
až hviezda z neba,
čo učila si ju životu
dala nádej, dala vieru
odohnala ničotu...

Odišla si - už ťa niet
dám pozor na hviezdičku,
ty nám pekne zhora svieť
ja ľúbim tvoju sestričku...

Nezabudnuteľná

Nezabudnuteľná
ako láska prvá,
sťa najsladší bozk
čo tak dlho ešte trvá...

Už ťa nepohladia
vlnky nehy,
nevenujem teplo rúk
neobmyjú tvoje brehy...

... si tu ... si všade

V kútoch izby
za oknom i dverami,
každým slovom básne
zabudnúť - sa nedá mi...

Venujem ti kúsok srdca
tam usídli sa úsmev tvoj,
je bezstarostne krásny
vypoklonkuje nepokoj...

Usmievam sa
veď som ti sľúbil,
oči sú však plné sĺz
veľmi som ťa ľúbil


a budem navždy...

Odkaz

Odišla si tam
predsa s nami ostala,
aj poslednú chvíľočku
si s láskou nám rozdala...

Tieňohra chvíľ, čarostroj osudu
padám na prahu dvier,
chvíle čo boli - už nebudú...

Môžeš kopať do dverí
tie chcú sa vždy zatvárať,
buď stále sebou, čo verí

v lásku a vie ju rozdávať...

Nedopitá...
ostala si nám na perách,
tvoj odkaz znie však jasne
visí na dverách...

“ Žite a smejte sa “

Anjelovi bez krídel

Prečo vyzeráš tak smutne?
slzy sú v tvojich očiach
poď sem a poď ku mne
nehanbi sa za sny
neukrývaj plač...

Dovoľ mi pozrieť sa do teba
v čase škrýpajúcom
keď spadla tma
nevieš čo robiť
nič nepovieš
aj ty sa učíš žiť...

Nechaj ma ísť s tebou
pretože aj keď sa mýliš
budem vždy stáť pri tebe...

Vezmi ma do svojej najhoršej chvíle
nikomu nedovolím aby ti ublížil,
ja ťa nikdy nezradím
budem stáť pri tebe...

Aj keď nemáš tie krídla
pre mňa si anjelom
buď stále pri mne...

Viem...

cítiš sa veľmi osamelá
nechceš byť sama
kráčaj pri mne
kým nevzlietneš...

Nevieš kto si
poviem ti to:
si anjel - si moja Alex...

Svieca v dychu... pre Lili

Je noc...

Niekde tam
plápolá tmou,
v okne sídliska
žiari za tebou...

Horí pre jedinú
svieti - bliká,
ty, čo si mi ukázala
cestu od nikam...

Plameň tancuje
v rytme s dýchaním,
vynárajú sa slová
už im nebránim...

Spoveď plamienku
započala a ja slzím,
mnoho toho nestihol som
riecť ti, to ma mrzí...

Tak teraz letí svetielko
nech uľahčí ti hľadanie,
príď mi do snov láska
nasleduj to blikanie...

Zdeliť ti chcem : Ľúbim žiť
tvoje posolstvo sa nestráca,
len od teba viem - aké to je
keď láska sa láskou opláca...

Mangelka

Pred zrkadlom triaška
snežia z vaty tampóny,
zas mám robiť šaška
to si radšej .........ím ...

Z Avonu má štyri tašky
iba malé - stredne veľké,
tak Vás prosím bez urážky
nechty schnú jej, len pri telke...

A na hlave?

Je to zrejme hlava - zdá sa
tam bije sa chémia a lekáreň,
ičný, ečný, ičitý - proste fasa
a do toho melie stále chlebáreň...

Ale ľúbim ju...

Síce - vraví mi: “ Si debilný “
ale kde by som dal výplatu,
zdratý - chromý - senilný
ešte že mám prostatu...

Holá Ex...

Každá je skutočná
aj veľké zrkadlo
pritakáva...

... neustúp !

Svetlo ju bombarduje
odráža sa jej
podstata...

Krása tónov tieňa
pavučina sna
perleťová...

Aj keď je nahá
má ju tam
stále...

Vraj život bolí
každého raz
zabije...

... vieš to

Je tam...
Úplne nikto,
ani sám chlap
ju zobrať nemôže

tú holú


existenciu...

Čierna diera

Slabou je aj viera
bola a je tam...
Hladná ako zviera
neujdeš
nemáš kam...

...pokúša

Ešte ju nevideli
ale vedia
že je tam...
Tak kto bude
prvý v cieli
veď újsť aj tak
nebude kam...

... ani svetlo neujde

MuchoJoint

Šomre si poddajný mach
uštipačne popod fúz...
Koľký je to sebevrah
čo chytil sa už na motúz...

Po tráve sa nesie zvesť
ľahko kníše sa vánkom...
Ten čo trúfol si ju jesť
spí tvrdo večným spánkom...

Muchy o tom vedia svoje
Darwin by sa červenal...
Žili si v lese - celé roje
hladný pavúk sa prežehnal...

... až raz - príroda si našla cestu

Prišli chlapci v dlhých svetroch
zbierali len bodkované...
V lekárni nekúpiš - všetko
tak pobrali to z neba dané...



... mier a láska - tak daj si práska

Rátam tvoje ľúbim

Ľahnem si k tebe
nechám zimu a starosti
na podlahe...

Všade je ticho
neprestajne prší už mesiac
chcem ti šepkať...

Prekladať klopanie kvapiek
uspávať nežnosťou
tvoju únavu...

Vdychujem prítomnosť
si tu a už sa nebojíš
ani tmy...

...driemeš

Spánok tvoj ma upokojuje
pulzuješ životom
cítim tvoj dych...

Je ráno
vôbec som nespal
ale neľutujem...

Viem koľko krát
si zo spánku povedala
“ ľúbim ťa “...


... ja viem že to patrilo mne

Jeden svet postačí

Neviem
hľadieť do seba,
tajiť city
láskou tvorené...
Chcem dívať sa
do očí tvojich
a nie do zeme...

Nech je v nich
jagot hviezd
riava krásy žmurkania...
Ak bude môj,
túžim ho niesť
napriek dobe čakania...

Mám ťa všade
vo vreckách,
aj vlasoch...
Nech je svet
o mne,
tebe,
pre nás dvoch...

Chlpatá

Vytri si ju
poriadne,
keď špinavá
je náramne...

Nemusíš mať
nadanie
zvládneš to,
samo to z nej
nespadne...

Nejeden má slinu
čo by za ňu dal,
oči má privreté
chuťou sa ukájal...

Niekto za ňu platí
iný zasa nie,
jeden grátis má
druhý za imanie...

Raz ochutnáš
privoniaš si slastne,
mľaskneš si
myseľ túžba zastrie...

Opäť zatúžiš
mať v ústach
chuť...
Do broskyne chlpatej
si zahryznúť...

Išla - prišla

Vnorený do tmy
hľadám slová
lovím po troškách...
Som schopný
niekoho milovať ?
no iba v ponožkách...

Neviem brať
dávam iba
rozdám sa aj celý...
Požičaj a vráť
kde je chyba
lásku všetci chceli...

Vidím svetlo
žiara volá meno
oddiaľuje ničotu...
Srdce pretlo
trasie stenou
odhaľuje peknotu...

Predsa prišla
ja som klopal
borí moju clivotu...
Z cesty zišla
osud šomral
lieči moju slepotu...

Nehou sneží
borí ľady
rozosmieva nebo...
Túžim prežiť
poznať klady
chcem byť láska s tebou...

Nadávky.sk

„Do kelu“ !
hrešte takto
a nielen
v nedeľu...

Či si madam
a či chlap,
spomeň:
„gigantický kaleráb“...

Ujo, teta
strýko stryná,
hrešte svorne:
„koreňová zelenina“...

To čo z úst
Vám vyklíči,
stačí zmeniť slovíčko
choďte všetci do

... redkvičky

Ty patizón
melón, hruška,
vulgárnosť
sa ťažko šušká...

Nevrav škaredo
ani za nič,
veď ulica je
samí dlaždič...

Odhodlanie

O čom vravia
básne moje?
píše sa v nich
o tom kto je...

Kto je
ako premýšľa,
či bolí ho
keď na um nezišla...

Keď nenapadla
jeho zmysly,
len sedel sám
a nebol istý...

Fackoval sa
robil si prieky,
ponížil seba
na večné veky...

Zdeformoval
túžby svoje,
naobliekal
sto kíl zbroje...

Do zbrane!
sa zadúšal,
keď ho osud
pokúšal...

Meč neskrížil
odhodlanie hasne,
neveril si
len písal básne...

... ale teraz !!!

S istotou
ako keď mizne inovať,
už je odhodlaný
o svoju túžbu bojovať...

Čumí z gumy

Skúmavé pohľady
lapajú po vzduchu,
priestor je zúžený
vlhčia sa bez hluku...

Zrosený skafander
tesno mu prilieha,
žubrienok tisíce
k hladine nalieha...

Sopka už vybuchla
rodia sa bublinky,
k vzduchu pláva si
potomok maminkin...

Do hĺbky vnorený
od dna sa odrazil,
započal cestu späť
ponor svoj neskazil...

Dlane opisujú
pomyselný kruh,
dýchavične stoná
má kyslíkový dlh...




... č a p á t o p

Depka pominula

Sedí si tam oranžová
vraj: ako sa máš?
pýta sa...

Zabudla príliš rýchlo
na bolesť v srdci
do frasa...

Kukadielka zmaľované
klopí ich hneď
keď ma zočí...

Koho zase namotala
čo za nešťastníka
kol prsta točí...

Ešte že je opálená
nevidieť jej
červeň líc...

Nechýbalo mi už veľa
keď znať som chcel:
počet jej mihalníc...

Bola to len hudba z raja
čo hraje všade
po svete...

Užiť si si mal ..!
vravia všetci
vy čo na to poviete?



... ja len že - trepete

Svetlá budúcnosť

Keď preberá ťa detský plač
na oblohu mi túžbu píš
stoj - tieň môj
ostaň ešte...

Si taká prekrásna keď
dokúsané panelky
nášej dcérky
zbierame...

Žiariš - keď prichádzam
a ty rúžuješ si pery
pri kukátku
ľúbim...

Spolu pri telke žmúrime
dej filmu má spád
no ja mám rád,
driemkanie
tvoje...

Ľúbim malicherné hádky
o posledný gaštan,
keď oziaba ťa
a ty sa túliš
láskou...

Milujem tvoje “pamätáš“
ako by som mohol
zabudnúť...

Lavička

Hľadám si podnájom
lampa bliká dvorením,
koketuje so mnou šero
ak vonia - to vždy ocením...

Stretávam svoju lavičku
prišiel som ju pozrieť zas,
čítať hmatom tie vryté slová
slová z lásky - čo odvial čas...

Oči zvlhli - nebo tiež
slzy solia vodu dažďa,
boli sme tak krásne svoji
a teraz bolí - kvapka každá...

Vraj nezrútil sa svet
bez lásky sa žiť mi nedá,
chcem nájsť inú a to hneď
vrúcnu lásku - inak mi beda...

Iba moja

Zamkol život
krvácal z dlaní,
keď bol som tu
ona nebola k máni...

Do úst kanála
som kľúče hodil,
obul nové sandále
po rukách len chodil...

Pršali však mraky
namokli podrážky,
kníšem sa vo vetre
podliezam prekážky...

... sú prinízke

Srdce plné
hlava prázdna,
ja robil som tu
zo seba blázna...

Zúžil svet - kvôli nej
veril, túžil, miloval,
myslel som že má to dej
aj z toho mála sa radoval...

To všetko
čo som poznal zdá sa,
oči, pery, vlásky
jej duše krása,
nepatria mi ani v snoch
je moja - ako vlna na brehoch...

Rambo granko

Na ksichte tapeta
až príliš vedomý,
pred svetom roleta
hanba na priedomí...

Na obed salónky
zapíja džúsikom,
krížik do kolónky
dnes - zase o nikom...

V zrkadle odveta
že žije - ho utvrdí,
odraz však namieta
nech sa už prebudí...

Kefkou do prázdna
porátal stroho zuby,
bol všetkým za blázna
keď hrali: ľúbi - neľúbi...

Aj oholiť sa bojí
veď zradné je ostrie,
ten oproti čo stojí
pozerá tak zlostne...

... vypil rambo granko

Obloha

Vietor šplhá
drása zmysly,
vraj ľúbila ma
nie som istý...

Popod dvere
bodkou kľúčovou,
veril som jej
no bol iba oblohou...

Jasná vždy a stále
bez mračien a blesku,
hviezd by tu nebolo
nebyť toho tresku...

Krása ich ligotu
jej páčila sa veľmi,
som len slepo tápal
keď napísala : ver mi...

A teraz...
vraj zrútia sa do seba,
hviezdičky čo žmurkali
na tom našom kúsku neba...

Cítim sa sťa obloha
ale nie som tam vysoko,
nebol som ja hl. chodom
som tam - niekde dosť hlboko

... v žalúdku

Ženista

V strede diaľnice
sediaci:
vysekávajúc
stredovú čiaru
žmúriaci

... rúbe - hlava nehlava

Myšlienka letí
doľava aj doprava
kolóna vzniká...
Ten čo ju stvoril
však uniká

... sám pred sebou

Újsť chce tam:
medzi nebom a zemou
je taký prístav...
Po ňom túži
tam sa chystá

... ten čo zvú ho feminista

Dialóg

Povedz mi láska,
koľko hviezd
žmúri na nebi?

Poviem ti to
milý môj,
keby bolo keby...

Povedz mi láska
koho ľúbiš
v srdci veľmi?

Prezradím ti
poklad môj,
keď príde čas - ver mi...

Ja verím
láska milá,
v teba len...

Veríš v niečo,
čo nik nevidel
veríš v sen...

Verím že,
láska sa láskou
v srdciach opláca...

Ja verila som,
že ten čo ľúbi
vieru nikdy nestráca...

Ja vždy veril som
silno miloval
a nerozmýšľal...

Viem... chápem ťa
že ja nemôžem
si nepomýšľal...

Neomylní

Bola noc
voňala tmou
spievali hviezdy...
Pýtaš sa času
na ríšu snov
kde láska
hniezdi...

Kde je
ako sa volá
čo práve robí...
Pýtam sa ja
pýtaš sa ty
na svete
mnohí...

Chýba ti
chýbaš jej
chcete byť silní...
Odlúčení od seba
v tej pravde
neomylní...

V diaľke
i keď celkom
blízko seba ste...
Bdiete spolu
o samote
v lásky poraste...

Násobí aj delí - láska život celý

Zahorel som
vzplanulo moje ja,
nehaste ma prosím
láska čo má - pospája...

Násobí aj delí
zaokrúhli na celé,
píše nehou do srdca
túžbu - čiernym na biele...

Túžba a jej písmená
tvoj hlas, nežne milučký,
strašne miloval som dievča
tá však má - dávno svoje papučky...

Blázon by som bol
s mlynom takto bojovať,
naďalej sa robiť slepým
toľko lásky - tej nedokážem odolať...

Teraz ľúbim
a veľmi chcem
skúsiť znova milovať...

PROSBA 1/1

Zlomok sekundy
padal k zemi meteór,
22. 08. 2007 v atmosfére
bolo to o 22:08 - náhoda?
zhorel tam - zdrel sa - skonal...

... znamenie

Kedy naposledy?
vždy som niečo chcel
želal - túžil po veciach,
nikdy som nemal chcené
ale teraz, vtedy som si prial...

... prosba

Prianie jedno - jediné
nie, viac už ich nebude,
na tom jednom sa mi rúca
o tom tvojom Matrixe mienka
keď mieniš takto ťahať figúrkami...

... splň mi prosím to želanie

Neber už nádeje
k čomu to je všetko dobré
nerozumiem tvojim gestám,
urob to, pre to stvorenie - verím
tak vysliš ma, hoc niesom kresťan...



prosím....... najviac ako viem

Adidaska

Značková butika
nie je jej domovom,
na háčiku z kútika
sníva len o tvojom

jazýčku...

Ty neľúbiš mäso
to ja viem,
pásikavá je však eso
ti ju zjem..!

Mäso nechcem
no ju milujem...

Je tak krásna
urob HAM,
trošku mastná
ale mňam...

Moja modrá

Modrá je ulica
i bijúce sa deti,
modré sú slivky
aj SkyEurope čo letí...

Modra je obec
čo vláčik tam chodí,
modrý je odraz
keď more očkom hodí...

Modrák je v lese
smúti si pod kríkom,
M.R. Štefánik
tá uniforma je pomníkom...

Nohavice značky : rifle
tie modré sú,
topás, zafír, ametyst
čo vyfárajú a odnesú...

Azúr je takej farby
akú nevidel ešte nik,
keď bozkám ťa vo výťahu
a modreje ujo domovník...

Však jediné,
čo mi fakt modré je
ukrývaš vlastne ty,
okienka tvoje do duše
plus modro líčené rolety...

Modré je:
modré z neba,
to - čo ti darujem
tvoje a len pre teba
tebe láska - ho venujem...


... poznám ťa - preto modrú milujem

Ruženke Šípovej

Vo výške, vo veži štipľavého osudu
oči máš zavreté - však nikdy si nespala,
zhynulo šťastie, srdce zmenilo sa na hrudu
v lupeňoch ružičky - spomienky si nechala...

V betónové oblaky, roky hľadiaca
ľakajúca sa tmy - opantaná strachom,
tomu čo odišiel, vždy v srdci patriaca
na vláskoch si ležíš - zmorená krachom...

Za múrom bez vchodu, tŕňmi posiata cesta
tam v nespánku - na polceste do neba,
akoby si nežila, ležíš a nepohneš sa z miesta
znať ti dal najvyšší, že záujem má o teba...

Osud zoslal šíp - nech otvoria sa dokorán
hnedé duo okeníc, čo krásne sú bytostne,
posol lásky strelil - z tetivy presných rán
žiar! okienok rám, čo červenie sa výsostne...

Možno princ, možno chlapec obyčkový
chce byť s tebou, chci tu s ním byť,
bozkom vzkriesi - ty začneš život nový
on bude vždy pripomínať, ako pristane ti žiť...

Lúče intímnosti

Svetlo pretlo
nočné teplo,
pero - kresba
rána...

Hladím lúče
žalúziou lomené,
volám kde si?
trošku ešte zasnene...

Nikoho tu niet
nikdy vlastne nebolo,
prešlo toľko liet
osudu - zhranatelo kolo...

Čakám len
kedy sa zlomí v osi,
budem ďalší ten
čo nebude mu pomoci...

Prebdené dni i noci
čakám na tú intímnosť,
pohladím zas svetla lúč
čo ráno prosím o milosť...

Zazvonil
časovač vežový,
zasial deň zas
dnešok nový...


... mne samotárovi

Zrkadlíme sa

Zbabelo krátky zimný deň
deň, čo ťa tak chladil - padá...
Je večer, som tu pre teba a preň
večer - keď tvoja ženskosť hľadá

...mňa

Lásky pochodeň v očkách drieme
plamienky nás v pomyselnom objatí...
Začína padať lavína - veď smieme
budem objavovať, kým sa nestratím...

Zrkadlíme sa

mám v očiach teba a ty máš mňa
som lesklo modrý, si zeleno-hnedá...
Tak začni - prilož bozk do ohňa
veď lásku skrývať - sa navždy nedá...

Na dne / jazierka /

Čo letelo - plazí sa
keď tápeš veľmi,
vždy prosíš nebesá
hoci neveríš...

Zbieraš lístie po zemi
kopeš do spomienok,
srdce s mysľou nemieni
zabudnúť - ako na kamienok

do vody hodený...

Čľupne, zhltne ho hladina
spadne na dno do blata,
to pekné čo bolo - ťa omína
na hladine kruhovatie sa záplata...

Tam si teraz na dne žije
v mokrej tme - v šere kina,
slzy vo vlhkosti voda kryje
čaká šutrík - kým spadne iná

skalka, hodená...

Zamrzla však vstupná brána
nevpustí už skalky dnu,
možno dáka, už sekáč zháňa
však ON - roztaje len pre jedinú...

Voňavá stopa

Mokré chĺpočky
vôňa balzamu,
suším ťa pohľadom
oči moje neklamú...

Len tak opatrne
túžbou vedený,
stopujem závan
tak vysnený...

Žiarlim na župan
závidím šampónu,
nasledujem ošiaľ
zbytky z toho freónu...

Ošetri mi pery
tou čistotou teba,
po bozku túžim
od tej snovej z neba...

Strácam stopu
krátim krok,
zrazu realita:
tvrdý šok

zas som sníval...

... už bude tomu rok

Holubička

Mňa, kúsoček
oblohou ti pošlem,
tísícky krídiel otočiek
lásku vyznať - to chcem...

Pozor dávaj holubička
leť s ľahkosťou po vánku,
odovzdaj bozk na jej líčka
doruč - srdca môjho spievanku...

Samotnej sa ťažko letí
silné karty má protivietor,
napriek tomu že slnko svieti
a v celom nebi mraku nieto...

Zaleť k nej - urob let
riaď sa iba srdcom mojim,
veď z lásky sa točí svet
ako sa máš? Neviem - preto sa bojím...

Daruj mi chvíľu maličkú,
pozriem ako sa ti lesknú oči,
ty opri si o mňa hlavičku
nech zhorím - nech upália ma
" predsa sa točí "...



... mi hlava z lásky k tebe “ lacerta “

Strach

Zabolel život
snažím si to uľahčiť:
príborovým nožom,
je tupý - tupý ako ja...

Zaspávam všade
nikde však nesnívam
Len zatváram...
Konečne začínam klamať:
teraz spím! - tak odpočívaj telo...

Dnes som skúšal zas
no - neúspech
črievička čo som našiel,
nepasuje žiadnej...

Ak by ma niekto hľadal
tak tu nie som
idem skúšať snívať,
lebo zomrieť
nemám odvahu...

Nikdy som sa nebál
učím sa rýchlo
už viem čo je - ten strach
bojííím sa...



Tak mi treba
bolí to:
báť sa - sám seba...

Strach v zrkadle

Dusíš sa
čistým smogom z
rannej zápchy...

Recykluješ
seba, aj svoje
prednosti...

Zahýbaš nevere
a klameš samotu
žoviálnou milenkou...

Hryzieš si do krku
zapieraš bolesť
hľadáš reset...

Chytáš anjelov
z neba padajúcich
kričia: nechytaj ma...

Žmúriš myšlienkami
tak pomenuj ho:
problém, čo hatí
syntax tvoj...



... si len človek - nie dáky stroj

Spánko - hádka

Zhasínajú hviezdičky
padá závoj mihalníc
ja spolu so sníčkom
hľadám lásku tvojich líc...

Už spinkáš ľahúčko
ruky naše spolu plynú
ty boríš sa so snom
ja s myšlienkou, že nechcem inú...

Teraz, sa s tebou pohádam
kým spíš - máš ústa nemé
ja vediem hádku vyhrávam
ticho oponujem, tebe sa drieme...

Dávam ti všetko čo mám
čakám kým noc pretnú zore
zrátané sú vlásky tvoje
otvor očká - nech nie sú choré

už viac tie moje...



Buď mojou prvotinou
ktorú ráno prečítam
buď mi všetkým
nie iba sebaklam...

... veď rád ťa mám

Binárna láska

Bliká ti svet do tváre
v šere, v kúte zavretý
jednotky a nuly v čase
ľúbiš - do samoty odetý...

Slová, čo sú ti všetkým
city do riadkov zmestené
z fotky malej zas tá hľadí
čo zhmotňuje to vysnené...

Ste ako nula a jednotka
všetko čo máš, sa z nich skladá
tak ju poznáš, no predsa nevieš
si len nula - čo jednotka ho má rada...

To málo, to zrkadlenie dvoch
spútané v diaľke mĺkvo vzlyká
binárne oči, dlane, vlásky, pery
načúvaš číslam v hlase jej ticha...

Vyznania, sľuby - padli v éter
nech osud zruší tvoju samotku
však nedá sa viac ako písať
si iba nula a berú ti jednotku...

Ach tie Zuzanky

Malebné oči
ligotom spievajú
ony - čo ľúbia nás
nikdy nás nedajú
nezamenia za iných...

Lámajúce srdcia naše
hovoria v tajničkách...
Sú rébusom nočným
keď túlia sa v uličkách
žmurkajú a vravia smieš...

Pestré dúhy oblohy
aj temné búrky osudu
čo by sme si počali
keď odídu a nebudú...

Tŕpnu, o nás sa boja
čo bolelo - hneď prebolí
nech sú tu pre nás stále
bude lepšie, ako keď tu neboli...

Priateľky, sestry, mamy
trpezlivé, no všetko im vadí
my chlapi sme proste takí
verte - že máme Vás radi...

Lásku nezabiješ

Napadajú ma slová
však som snahou spútaný
neviem čo činím
tak vytvorím si zábrany...

Dnes sa rozplačem
zajtra na tom pobavím
zapijem chutný jed
ružové rámy napravím...

Sedím - selektujem
hľadím do viet a do fráz
svedomia sa vypytujem
je leto - ja cítim mráz...

... pršia dúhovky

Tmou sa brodí dážď
hladká ma fackami
odpusť - nedokážem
ísť po stopách neznámych...

Tak nech aj nebo spadne
ja neznaboh
mám jedno prikázanie:

...lásku nezabiješ

Pre DŽÍ - narodeniny

Štvrť zo sto dnes Zuzu máš
ty, čo si sestra dúhe farbistej...
Bombová si - ako tikáš
pehami tváre, bodko zlatistej...

Drobná - trochu od kýbla väčšia
bláznivá, aj milujúca...
Ľubiť túžiš - chceš byť niečia
srdcia chlapcov rabujúca...

Zlodejka citov, lupič snov
mat ty dávaš v piatom ťahu...
Žreb o seba, už nie je hrou
buď jackpot, pre toho z prahu...

Ty, čo Nitre - zostávaš verná
ľúbiš trasy tohto mesta...
Slovenská deva riadne perná
čo nevadí jej prašná cesta...

Súca do voza i do koča
trblietavý vlastníš zrak...
Aj ten, aj tí sa otočia
nebezpečne zdvíhaš tlak...

Pozdravujú ťa tvoji skalní
čo zrušili zas spánok jeden...
Tvoja milá kámoška Tini
a obyčkový - HUD81...

Nech ti tieto okrúhliny
pripomenú spoznanie nás...
Príjmi prosím tieto rýmy
a spomeň si na nás zas...

Nádej

Stánok Svet
na lacnú krásu
stratená viera
útržky času
plápolajú tmou...

Vraj
máš času menej
ako pred hodinou
vlhkosť kalí výhľad
zvoníš otázkou jedinou...

Chceš sa túlať
schodište zaplniť
nájsť ten súlad
minulosť neviniť
ešte že nerozumiem...

Všetci by mali
ak tú šancu majú
vtedy - sa nepobrali
tak nech neváhajú
znova žiť...

Mojej hašlerke...

Na kúsok papiera
obkreslím pocity...
Nebudem zapierať
opúšťam úkryty...

Zaobalím myšlienky
teba pijak vsal čo mal...
Trpké boli spomienky
kým tvoje som nepoznal...

Čo dávaš mi nevedomky
nie je v žiadnom letáku...
Nežiť chcel som potajomky
prázdno mením za vďaku...

Polámaný mal som dych
na perách chuť prihorkú...
Ty si jedna z mála čo
vynímam pred zátvorku...

Iba .ak nit sirKového dymu
čo rozpáli vo mne vieru...
Zaženie chlad - moju zimu
nechcem poznať nikdy mieru

... hranice seba

Nech sa všetkým dýcha
tak čisto a z duše krásne...
Nech vykročia aj tí z ticha
čo dusia vnútri - seba básne...

nezabudnem...

Živá mŕtvola

Zabili ho
zniesli zo sveta
no mŕtvola
zavrieť oči odmieta...

Veď čo je to
jedna noc zas prebdetá
v žiali
a smútku odetá

keď sen sa v diaľke trblieta...

Poviem len zhasni noc
nech je tu deň....


... zajtra bude odveta

TESKO

Tá hranatá búda
bielo modro plechová
ten kolos, čo celé
mesto nachová...

Názov červený
svetlom svieti do diali
čo by sme robili
keby sme ho nemali...

Košíkov kolóny
pod ťarchov čo plačú
pokladní cez dvadsať
a tovarov na kašu...

Z regálu sa smejú
predražené komodity
z tých cien sa mi toči hlava
ako keď som podnapitý...

Čokolády v šíkoch stoja
majú tam aj živé ryby
paletu polievok sáčkových
čo chuťovo nemajú chyby...

Z regálu žmurká šalát vlašský
aj bagety, čo práve vyschli
a syrov, od výmyslu sveta
mnohí ich už veru riskli...

Hore, v nedostupnej polici
nadáva - útla zbierka kníh
kedy si ich niekto kúpi?
veľmi málo je už tých...

Nechcem tam blúdiť hodiny
pečivo, malotraktor, kozmetika
kam zmizli drobné obchodíky
kde poznali každého zákazníka...




... dnes je anonimita prínosom - hlavne, že ho máme pod nosom

Polpriamka nás

Naša láska je ako úsečka
taká pomyselne maličká...
Začiatok splýva s jej koncom
som medzi bežiacimi chodcom...

Maskujem sa nočnou tmou
hviezdy ma zvú do ríše snov...
Nad hlavou visí vlniaci sa spln
ja zas padám, do privysokých vĺn...

Ľúbim hviezdy - to ako žmurkajú
sú strašne ďaleko, predsa tak lákajú...
Ty si však piesňou, čo nezunuje sa mi
zvučne tíšiacou - na lúke s kamilkami...

Tak ako večer na unavený deň padá
s takou pravidelnosťou, ťa hľadám...
Sledujem písmenká, držím telefón
čo ak budeš chcieť a ja budem ON...

Polpriamka nás, je mojim snom
bod začiatočný - my dvaja v ňom...
Len úvod a zaver v nedohľadne
spolu “Láska“ - už nebudeme na dne...

Spolu

Svetlo kvapká z lampy
je už dosť neskoro
aj mesiac už zhasol...
Ty sa ku mne túliš
prosíš si moje teplo
všetko ti venujem...

Dnes sme boli spolu
večer mal tvoju príchuť
chuť pier dúhového lesku...
Začala si mi plniť kufor
spomienok k prasknutiu
bol prázdny - plný ničoho...

Hladkám ťa, hádam kto si
tá, čo našla ma dlaňou
mňa - čo nechal plač vo vankúši...
Teraz ma zdobí - teba zátišie
tvojich vláskov krajina
románik v tvojich očkách vpísaný...

Poprosím čas nech mlčí
chvíle - keď žmúrime bozkami
keď spletení sme objatím...
Dnes sme sa cítili spolu
voňala si spaľujúcou láskou
viem, že zajtra budeš voňavejšia...

Refrén

Krok sun krok
zametám stopy...
Deň, či už rok
mám ich vždy kopy...

Ako refrén znejú
tie jej slová...
Diali sa a zas dejú
dnes ich čítam znova...

R:
“ nie som taká ako myslíš “

Zomrel mi svet krás
keď odznela veta táto...
Veril, že v oboch nás
bliští sa to lásky zlato...

Zavrel som denníček
vypustil kolesá...
Nečakal na sníček
nehľadel v nebesá...

Tisíc krát som zvonil
čakal, že sa vrátiš...
Slzy smútku ronil
ty sa len viac tratíš...

Si nenávratne preč
pre inú dnes žijem...
Tú, čo hatí mi reč
už iné meno ryjem...




... no zase znie refrén

Túžba

Padla tvoja rúčka v moju dlaň
v očiach horel požiar, hľadím naň...
Spaľuješ ma, vravím - ako už ľúbim
v šere ticha, dotykmi po tebe blúdim...

Pomalý nábeh, miešam tvoje vlásky
sledujem príbeh, čo píše telo krásky...
Šepceš: neviem čo sa v tej chvíli robí
v tom sa tá nádhera skvie - tá ťa zdobí...

Bojazlivo mĺkve pery - vlhčia mi prsty
berieš mi z úst slová, máš ma v hrsti...
Opatrne - ako keď list na zem padá
pýtaš sa: či smieš, či môžeš mať rada...

Ja na tie otázky - iba mlčím žalostne
chýba mi teplo tela, chýba tak bytostne...
Obkresľujem krivky, v priliehavom tričku
keď ma zrazu zdobí bozk, krásny ako v sníčku...

Z tých pier vzišla, pusinka ako z uspávanok
nesmelo spanilá - ľahká sťa jemný vánok...
Čo teraz, ako sa len teraz mám zachovať
milovať sa s ňou a predsa inú milovať...?

Čechráš si vlásky končekmi rúk za hlavou
prosíš skromne vzdychmi a polohou váhvou...
Prosíš, nech zbavím ťa - tej krásnej neznalosti
šteklíš ma nožičkou, žobreš - nech sa zhostím...

Prianie, zjesť ťa celú a vypluť len čelenku
dávkujem bozky a hľadám zámienku...
Chcem to zažiť, ja to už fakt túžim mať
no silnejšia je túžba... túžba vrúcne milovať...

Cirkus Svet

Maringotiek kolóna
krajinou sa hadí...
Prišili z neznáma
zvedavosť ťa zradí...

V tej manéži
vystupujú mnohí...
Od prirodzenia nadaní
aj tí, čo nemajú vlohy...

Jeden skvele žongluje
ďalší robí premety...
Iný s hadom machruje
kaskadér v sude zavretý...

Smiešny ujo - “ Klaun “ asi
s nosom a lícnym rumencom...
Jeho osud, s ktorým zápasí
a predsa je života umelcom...

Pod strechou sa anjel vznáša
nemá krídla predsa letí...
Je to “ Habibi “ Sendy naša
tá čo tak ľúbi - malé aj veľké deti...

Spoza závesov niekto čumí
čo sklamal sa veľmi v láske...
Je to on, náš skalný “ Dummy “
s iskrou v očiach, má slzy zaschlé...

Skúšaná životom “ Zabudnuta “
nikto, však nezabudol na jej slová...
Si žiadané dievča - nie ohrdnutá
bude lepšie, príde šanca staro - nová...

V kútiku sa skromne “ Jašterička “ vrtí
miestna sovička - neznámo tajomná...
Mladá a múdra, predsa sa tak škrtí
prebolelo aspoň niečo - je nezlomná...

V zákulisí stoja mnohí, nastavaní do radu
medzi nimi aj “ HUD81 “ - vážne chorý...
Stratil hlavu - zhodil zbroj, zhodil vládu
v diagnóze svojej v manéži svet do tla zhorí...


... v tom cirkuse sa raz všetci zmenia - všetká česť im a dovidenia

Skroť si ma

Kúsok malej nádeje
viem že nie som celý...
To, čo v zime zahreje
ako keď si prvý v cieli...

Sklo ma presne opakuje
no dobre tají identitu...
Tréma žiť - si nárokuje
skrývať lásku, dávno skrytú...

Chýba mi to nepoznané
kráčať spolu - dlaň v dlani...
To krásne dvom z neba dané
ľúbiť sa - byť spolu v dianí...

Tak skroť si ma - budem tvoj
ja budem ťa hriať, či chladiť...
Pod imelom ti poviem stoj
ty vieš tak pekne nosom vadiť...

Nech padá sneh, či z neba listy
poviem: buďme spolu navždy...
Cez dni jasné aj večer hmlistý
nech sme šťastní a s nami každí...

NonStop

Túžim krásne žiť
chcem dýchať parfémy...
Nie až v raji
ale tu - tu na Zemi...

Som tu dnes
zajtra už byť nemusí...
Chcem sa najesť do sýta
nech hlad ma už nedusí...

Chcem povedať mame
mám ťa rád...
Do tmy vykričať
“ aj teba môj brat “...

Pobozkať tú čo ľúbim
a nečakať čo bude...
Veď možno už nevstanem
život pomedzi prsty ujde...

Žiť každý deň ako posledný
neriešiť čo zmeniť nemôžem...
Som slečny Starosti väčší brat
keď nie sebe - tak iným pomôžem...


... a rád

Nežný šach

Tma je dnes prívetivá
prítulným tak svedčí...
Kradnime spolu čas
láska - predsa lieči...

... veď každý, chce byť niečí


Večer je zvalený
bozky nás osviežujú...
Šachovnica v hlave - pustne
túžby, taktiku degradujú...

... ťahy tvoje, do matu nasledujú


S tebou hrám o všetko
budem riskovať, to moje nič...
Ty vsaď - čo len chceš
a v tichosti ma s citom znič...

... veď sfalšovaný obraz - nemusí byť gýč


Na nepodstatných detailoch
stojí tento svet...
Pekné je neklamať
čo z toho - keď pravdy niet...

... ako ťahá kráľovná - nebudem sa prieť


Ako a kto ťahať môže?
ja pravidlá predsa poznám...
Ty v rošádu ma tlačíš
no ja sa ťa však nevzdám...

Sa neboj
pretni diagonálne
život môj...

... som a budem iba tvoj

Požičovňa mňa

Požičané pery
sú sladké...
O to slanšie sú
oči moje...

Nikdy si nič
nepožičiavam...
Ale seba rád
venujem...

Niekto ma vráti
poctivo...
Iní si ma chcú
nechať navždy...

Neznáma,
mnou Láska zvaná...
Jediná, čo si ma
nechať môže...

Buď mi láska
nie neznáma...
Milovaná “ moja “
a jeho mama...




... nechaj si ma

Svoji vo vetách

Vykričím to do sveta
že patríš mi len vo vetách...
Poviem stromom, kríkom
chcem byť s tebou a s tichom...

V tichu spolu - mi ich zver
tie krehké kvietky, tvojich pier...
Rozkvitneš opäť, v mojom objatí
krhlička moja, sa len tak nestratí...

Naber vlahy z môjho srdca
uspím si ťa, aj tvojho krpca...
Hýčkať budem oboch Vás
až mi povieš - “ ja ľúbim zas “

V splne, v noci, jemne voňavej
povieš mi snáď - “ len ty ma hrej “
Nech zanikne tvoj nepokoj
žijem rád - som iba tvoj...

Zatiaľ iba a len vo vetách
však v čase, sa trblieta
tam hore v ríši neba
súhvezdie mňa a teba..

Aká je?

Ako vonia, ako len
je mi záhadou
aké meno nesie šampón
čo mi je návnadou...

Aké je to, keď sa smeje
keď zažíva radosť
nevie nikto, nepovie mi
tak urobte mi za dosť...

Aká je, keď sa tak teší
hladná na jogurt raňajší
tak roztomilo ráno papá
pozerá - či nie je vlaňajší...

Keď obyčkovú morí kefku
ako len vtedy škerí zúbky
kde skrýva, z detstva fotky
časy - keď robila ešte hrúbky...

Ako to v hlavičke myslí
keď píše mi “ nepoviem “
hlavne že sníva krásne
ten svoj malý - veľký sen...

Aké je to - keď hľadí do očí
či dokáže sa chutne červenať
ako jej ten vrkoč skáče
keď nechce, no nedokáže odolať...




... koláčom svadobným

P - éčková

Príbeh polnočný
polopravdivý...

Povedala prosím
prejavila pud priania...

Prijal povzdychom
prisluhovačne pritakával...

Pojal priek prívetivo
priam pyšne provokujúco...

Poznal pojem porozumenie
prišlo práve povedané - pravdaže...

Pre pusinky pekných pier
poprel priamo povedané pravdy...

Pár plyšových perál postrádal
priamo prostred polnoci plakal...

Polcestou plával predmestím
prenasledoval popadané priania...

Prezývky poznášali prach pustých
preliezli po plotoch ponad pagaštan...

Privinuli prívlastok poloprázdneho prítmia
prestal prisluhovať - placho poráňaný padol...




... prial povedať peknej: prosím povedz príď

Nech už prší

Pohlávkuje ma víchor
ten záletník a potmehud...
Za oblak sa ukrýva túžba
dážďový mi dáva sľub...

Keď neprší - nech mi kvapká
nechcem nesmrteľnosť večnú...
Len lej sa riava ľúbenia
schovaj vinník tú zbraň sečnú...

Nechcem žiť večne,
veru ani náhodou...
Chcem byť len mokrý láskou
nie suchý byť pod vodou...

Sucho tvorí slzy z piesku
čo preosievať nemám s kým...
Nech hľadačka nájde lásku
ja lietam s ňou povetrím...

Zauchá mi dávaš vetrík
radšej fúkni späť lásky mrak...
Duješ silno - lastovičky silíš
tak privej už ten nízky tlak...




... nech prší

Rovnobežky

Som ti ľúbiaca rovnobežka
a ty si mi rovnobežná tiež...
Vravíš, že poznáš teórie
vraj rovnobežky nespletieš...

Je tu istá šanca zdá sa
z fyziky som vždy bol naj...
Strapatý nemec to povedal
tak ma ty dievča počúvaj...

Dá sa nájsť náš priesečník
chce to súhru však nás oboch...
Ja už chcem - chceš aj ty?
pretneme sa aj v dvoch bodoch...

Existuje tu predsa šanca
v istom čase sa priestor kriví...
Priestor, čas a moja láska
s rovnobežkou spraví divy...



tak pokrivme ho kým sme živí...

Akvarel života

Veľmi to vždy bolí
keď sám si ideš proti srsti...
Vrážaš si do tela koly
a pri tom si držíš prsty...

Vyčítaš si svoje činy
vpred ťa hnala zúfalosť...
Len ty a nikto iný
ranu skrývaš až na kosť...

Nekričíš, o pomoc nevoláš
zatiaľ žiješ - prečo aj...
Až raz, neskoro sa odhodláš
tak sa zobuď a neváhaj...

Nie je koniec - nedožívaš
každý má to právo začať zas...
Nezáleží či v dome bývaš
ale s kým zliepaš čriepky váz...

Život je veľký, pestrý akvarel
farbíš si ho sam a podľa chuti...
Tak pozri v toho - čo nezavrel
drží dvere a motor rozbehnutý...

Asi milenci

Keď blúdivé mám ruky
pod tričko ti kreslím...
Nauč ma milá bozkať
nech ti život spestrím...

Nech zakvitne zas lúka
v púpavách spíme radi...
Leto sa krúti kolo nás
už je večer a sme mladí...

Sme blízko, sme na dotyk
spaľuješ ma žiadúco...
Zdobím si svet chuťou teba
je sviežo, no nám horúco...

Nepoznám ťa ešte celú
je to krása - tak spoznávať...
Objavím raz tajné skratky
ako sebe, chlapcovi zamávať...

Podobáme sa milencom
zrástli už nám naše dlane...
Ja ľúbim, až je to vážne
ty mňa asi, mám také zdanie...

Milý denníček

Dnes píšem do teba
farebne vkladám slová...
Vymáčknem tu seba
prešiel deň, tma je znova...

Lampa mi prikyvuje
ruku mi vedie túžba...
Čo píšem sa neznámkuje
srdca a mysle družba...

Mal som dnes deň farbistý
hladilo ma leto vánkom...
Padal súmrak, trošku neistý
deň nezaplatil - bude manko...

Predsa večer, slnko spadlo
zahoreli na pozadí Tatry...
To krásno - mi pocit kradlo
do rána, do trištvrte na tri...

Spadol večer a ja padám
krčím papier, svetlo tíšim...
Príď mi do sna - moja madam
lebo sa bez teba zMiším...

Nezatratím ťa

Píš mi listy
to ešte smieš...
Som si istá
že to chceš...

... ja chcem

Niečo povedať
zveriť sa ti...
Som tá
čo nezatratí...

Nezatratí
i keď iné slová
mi z úst plynú...
Ty tak ľúbiš
nechceš inú...

Ja ti viac
dať nemôžem...
Budem snívať
ten náš sen...

Sen, v ktorom
veľmi chcem...
čo však
to ti nepoviem...

Kam to speje

Ani po lese už
nemôžem jazdiť...
Vraždí tento svet,
zabíja všetko čo mám...

...vytráca sa všetko

Moje vášne miznú
opúšťajú bez pardónu...
Čo ľúbim - to nemám
a čo mám rád - strácam...

Kde to celé speje
kam sa budem dívať...
Aj lúčny kvet zmizol
ten - čo som ho videl rásť...

Na oblohe ubudlo hviezd
v srdci niečo pribudlo...
Ďalší bôľ, je môj
je tu a dáva o sebe znať...

Cítim, ako sa mi chce
no stále mám menej a menej...
Nechcem sa vzdať
ešte že tak milujem...



... si všetko čo nemám

Ticho

Načúvajte...
je také ticho
až sa počujem
ako premýšľam...

Uvažujem o tom
či náhodou nevadím
keď tak premýšľam
s takým virvarom seba...

Aj ticho je predsa počuť
buchot od úderov neutrín
kvílenie nemých výčitiek
trvá lomoz, nesie sa tichom...

Nemyslím - nech ma je nepočuť
lebo veľa je takých, čo dosť veria
veria, že ticho je úplne nepočuteľné
ticho vraj lieči - zaobalené obavy...



...už ani jedna faktická - chcem byť zdravý

Keď nespím

Ak zaspávam
iba s láskou...
Keď vstávam
je to láska...


Čas keď nespím
túžim vyplniť
iba jediným...

...láskou



láskou k žene...

Uhol pohľadu

V tráve za plotom
leží ako mŕtvola...
Ostáva mĺkvo sám
nekričí, nevolá...

Zase nevie o sebe
šírila sa taká zvesť...
Už nadvíhal sa dosť
len tekuté chcel jesť...

... veď hlad je len prezlečený smäd

Taký krpec malý
a už také chodníčky...
Požil zrejme mnoho
potom ľahol za kríčky...

Nespí - sklenené má oči
tupo hľadí ležmo na svet...
V ruke zviera malý lampáš
brada času, pozná pár viet...

Nikdy nepil, nie je ožran
len tak leží - v tráve skvie sa...
Necíti zimu, ani krivdu slova
záhradný trpaslík, je to predsa..

Tvoje modré nebíčka

Pošepnem ti raz
kam rád sa dívam
kde mi bočí zrak
keď unavený líham...

Čas, keď ťa vdychujem
a ty spíš sladúčko
strážim, chytám sníček
s pokorou vraciam ho za uško...

Keď vlhkosť slinky ti peru zdobí
ak už mám mihalničky zrátané
prebrodím pohľadom vlásky
stratiť sa v nich, v to mám nadanie...

Kochať sa budem tebou stále
snívaj smejko, môj pokladík
mne ale nedá zaspať láska
tu ťa mám - toľko nemá nik...

Snívaš a ja ti vrávím vety
nevnímaš ma, lebo spíš
teším sa, keď zas zočím
čakám kedy ich otvoríš...

Druhý domov

Únava na tvári
fľaša je prázdna
stratila svoj zmysel...

Hoci je to len obraz
ukazujú presne
tie obrazové hodiny...

... maľujú záverečnú

Aj tie sto kilové
žlté záclony už spia
nehýbu sa - len visia...

Stoličky sa rohatejú
horeznačky na stoloch
podlaha ešte neuschla...

Argumentujem čkaním
kolotoč sveta sa točí
príliš rýchlo - zastavte ho...

Chcem ísť preč - domov
ale okno sa ešte nezavrelo
zas ma uniesli ...

Nič si nepamätám
kde vlastne bývam?
svine ufónske...

Spotený svet

Niekto múdry dnes povedal
vraj ráno zas vstane slnko
a svet sa bude potiť ďalej
bol to iste laik optimista...

Podobnosť chvíľ budúcich
čas keď potrebujem nechcené
tie skvelé pondelkové pocity
keď náhody sa dejú...

Tu žijem...

Kde sú betónové lesoparky
tam značkované sú cestičky
no predsa blúdim, tápem
žobrem - plodím žmurkanie...

Svet kde je všetko nonstop
minimálne na dve smeny
super je už málo, hyper veľa
a slovo relax - je len na fľaši...

Je to pokrok, či krok späť
keď vo výkladoch sú obchody
a všetko smrdí ftalátmi
hlavne že nám chutí...

Žiť dnes nie je žiadny špás
Nie je to len tak ako:
klobáska poď sem zjem ťa...
Treba sa vedieť obracať
keď nevieš - iní ťa obrátia


a tí čo idú podľa hviezd, sa stratia...

Zjedené cvrčky

Trochu zima - bežné ráno
cítiš sa jak hračka rómska
kto, že ti to zrušil spánok
odkiaľ fučí? - asi z Grónska...

Zvoní mi to v hlave znelka
slákov stoviek symfónia
nejedol som od pondelka
hladovať je utópia...

Zobnúť niečo sa mi žiada
z chladničky je knihovňa
aj v špajzy márne hľadám
je zo mňa cvrčkov úschovňa...

Doma nič - von sa ísť nedá
hľadím oknom cez žalúzie
takto trpieť - to je bieda
lačnému sa ťažko žije...

Keď tu zrazu, čudné čosi
na parapete niečo skvie sa
vraj sa slní vravel ktosi
oči žasnú, duša plesá...

Paradajka, tuším zdá sa
líčka svoje opaľuje
rajčinka hmm 1. klasa
určite mi zašmakuje...

Zachránila cvrčkom život
cesta traktom ju postihla
pýrila sa veľmi chtivo
dozrieť ale už nestihla...

Vážim si Ťa M.

Ty - čo sa prioritne skvieš
keď spím, či bdiem
tak priehľadný a číry
môj obľúbený sen...

Ty - čos zhojila si rany
keď sklamala ma víla
tá krákajúca hrdlička
čo ma zatemnila...

Ja - sťa topiaca sa ryba
chytal som sa slamky
kapajúco veľkorysý
chcel liečiť som ti ranky...

Ja - zvažujúci prečo žiť
ťažko v smútku odetý
nepomáhal som tebe
no pomáhala si mne ty...

Ty - čo svietiš v tme
sťa trblietka žiarivá
v daždi i vo vetre
buď voči mne tlejivá...

Ty - stále krásne sníš
svojho života román
raz sa ti však splní
kýchnem... moment, kde mám dohán...




...haaaapčíííí

Piatok 13.

Deň keď ráno
šmaríš budík do kúta
chvíľa, keď noha
je v sprche obutá...

Keď ti pasta z kefky
zahučí do vody
keď odraz v zrkadle
hľadá samé dôvody

prečo sa to všetko deje...

Maslom k dlážke
krajec spadne
keď je v krabici mlieko
už iba na dne...

Autobus odchádza
na topánke uzol máš
keď bežíš ako vieš
ale nič nestíhaš...

Volať chceš taxík
no mobil je vybitý
keď chceš myslieť
ale zmrznuté sú závity...

Tak nestonaj toľko
nemučia ťa ako templára
je piatok, ide víkend
myseľ do kľudu sa ponára

Zaľúb sa, nebuď neurotik
zabudni strach, reset stlač
never v kalendár, ver v seba
rozdávaj smiech a nie plač...

Keď zakopneš
hoď úsmev do sveta
veď dobro plodí dobro
nebuď ten čo, iba namieta...


...úsmev je radosti osveta

Metafora mňa

Krčím v dlani
strofy svojho života...
Nerýmovali sa
zmysel postrádali...
Strácam objektivitu
žijem v snoch...
Aký je dátum?
Aký rok?
Aké storočie?
Nehovorte mi to
veď na tom nezáleží...

Som iba metafora
človeka...

Zatváram dvere
na sto zámkov zamykám...
Bozkávam mobil
a nemôžem stále spať...
Počúvam monológ seba
tupo si neverím...
Bojím sa vkročiť na balkón
veď čo keď zlyhám...
Veľmi však chcem vidieť hviezdy
no dnes tam chýbajú...
Žijem v tomto svete
o ktorom nemám zdanie...
Som tu sám
stratený a postrádam...



...možno v budúcom živote

Smutná jabloň

Posiata spevavým kvetom
ona rada piliny voňala...
Bola a je tvôňou deťom
len to svoje, stále nemala...

Vetrom aj dažďom skúšaná
do rachotu vlakov odetá...
V osídlach túžby zlapaná
osud však stále namieta...

Letokruh ďalší zdobí driek
sen ostával stále snom...
Motýľ vedel, mal ten liek:
chcela len deliť lásku dvom...

Túžila veľmi - jabloň spanilá
nech kvietok na plod zmení sa...
Celé okvetie motýľovi zverila
neverí v TOHO, no prosila nebesá...

Obdobie dažďa, víchric nastalo
k zemi jej konáre ohla obeta...
Milovala však veľmi, nie málo
v samote, láska - bola jej osveta...

Sny sa menia vtedy v skutky
len treba chcieť a jabloň chcela...
Vyletel motýľ z vtáčej búdky
napriek kráse, čo tak zrela...

V kráse dozretia, v čase plodnosti
zočilo svet drobnučké jabĺčko...
Chvela sa koruna - toľko radosti
“ si moje “ a spíš tak sladúčko...

Košato šťastná, vrúcne milovala
toho: čo lásku čistú oklamal...
Byť s ním, aby sa spolu radovala
motýľ však nebo rozplakal...

Zvädli kvety - konáre ovisli
bolesť strašná, stína predstavy...
Konáre studené - jabĺčko pristísli
všetko sa zrútilo, čo osud pripraví?

Už neverí vraj, hnevá sa veľmi
teraz len jabĺčko - jemu je potreba...
Neverí v lásku, lúči sa s cieľmi
vidí len plod svoj - zabúda na seba...

Tiež v TEBA, najvrchnejší neverím
no prosím ťa - vráť jej hviezdy na nebo...
Nech kvitne do krásy a hľadá rým
a prečo ťa o tom prosím? - no lebo........

...mám taký jediný vnem - ja ju milujem

Pýtaš sa prečo...

Prečo ma ľúbiš?
otázku kladieš...
Ťažko mi veriť?
no len kým zazrieš

z teba, moje oči slepé...

Budem ti len snová
píšeš mi, neisto - iste ...
Kam sa láska schová?
oponuje básnik v liste

veď kašeľ a lásku neutajíš...

Keď sa pýtam - bočíš
písmenká tečú preč...
Odpoveďou zmočí
oko slané - moju reč...

nedá mi dýchať - tvoja otázka...

Tlkot zradil moje úmysly
Prečo? Mám toľko dôvodov...
Píšem, slzy ešte nevyschli
lebo ma držíš, držíš nad vodou...

Toľko príčin môjho ľúbenia
a ty hráš na mňa morenu...
Duša, srdce - tie sa nemenia
tvoria len jednu premennú

v tej rovnici nás dvoch blúdenia...

“ Som a budem navždy tvoja
to sa nezmení...
Si a budeš navždy môj
v básni väznený “

to sú láska tvoje slová...

Ja raz však precitnem
a nebudeš mi iba snová...

Moja dúha

Je krásna, visí tam na nebi
ponad mestá, ponad rieky...
Keby som mohol - keby
bežal by som o preteky...

Aj komíny, už ronia dym
keď zjavom oblohu zdobíš...
Veď chcú byť - vieš s kým
farieb pastel nadol zhodíš...

Odkiaľ stúpaš, kade plynieš
strážiš baránčeky mrakom...
Dúfam, že sa nepominieš
si oddychové bidlo vtákom...

Skúšam oblúk podliezť
vysoko - nedáš sa pohladiť...
Do života sa ti vovliesť
ja nenechám sa odradiť...

Nie si ilúzia, či lacný trik
veď fikcia sa nedá ľúbiť...
Ja milujem - nie som nik
nebudem, už sám blúdiť...

Keď raz dáždik ustane
blíži sa tá chvíľa v čase...
Láska mi však ostane
ty s ňou, v plnej kráse...

Keď rozplače sa nebo zas
budem čakať nedočkavý...
Tak, ako je večný čas
moja láska to napraví...



... milujem ťa dúha

Hádaj kto...

Hádaj kto?
ukrýva v perine svoj plač
treba mu, na básne zakladač
pre strofy tebe stvorené...

Kto, vkladá do riadkov tesných
celý svoj svet, celý vesmír
kto zaspáva sám nad ránom
v tele chvejúcom sa bezbrannom...

Kto nevidel, no má dušu tak ľúbiacu
tvoju krásu s intelektom snúbiacu
nevidel, má však sojky v hlave
našiel ON čo hľadal - TEBA to pravé...

Kto verí, na život v láske celý žitý
ten čo našiel, ale musí byť skrytý
verí, dúfa - veď čo mu iné zostáva
s vôňou tvojou na zápästí, bdelý ostáva...

Kto to je?
Koho meno - tichom znie
je to ON
čo sa mu len tak neminie
láska k tebe...

Traja na jednu

Nápadníci traja
silný, pracháč a ja...
Dievča iba jediné
no nie príliš nevinné...
Dvere mocné s kľučkou
ona túži, chce byť sučkou...
Kto sa jej dnes prvý dotkne
ten ju bude mať, toho zcvokne...

1.
Pokus prvý, silný beží
tresk - pod dverami už aj leží...
Skúša znova, dá v nich kop
dvere celé však vravia stop...
Neuspela sprostá sila
ani jeho mužné kilá...

2.
Pracháč zdvihne telefón
teraz pozor - skúša on...
Danubit vraj robí divy
aj skrivené, vraj ešte skriví...
No značkové dvere zdá sa
neveria v to, sú pevná masa...
To je celý pracháč - to je on
kúpi si takých sučiek milión...
Prachy pomohli - no nie tu
vo vile, už sťahuje roletu...

3.
Idem, skúsim - veď to chcem
no čo presne, sám neviem...
A čo chce ona, to je jasné
nechce dieťa, ani básne...
Taká vôbec pre mňa nie je
čo sa pri tom - drzo smeje...
Pokus jeden mám aj ja
mať pravdu, má ukája...
Zaklopem a kľučku stáčam
bolo odomknuté - no ja preč kráčam...

Nevesta Nádej

Blúdi sám mestom
kroky mu ráta vietor.
Vietor, čo mu len berie
zobral zas, z krídiel perie...

Po špičkách za ním zas
sa zakráda Samota nalíčená...
“ Nebol si, no znova si sám
už si môj, príjemná to zmena...“

Chlapec sa poberá
k oltáru cintorína lások...
Nebude obrad, neprídu pozostalí
posledná slza - vrátia, čo si požičali...

Tak predsa prišla
ONA - vydatá za jeho sľuby...
Kráča hrdo, vietor s ňou smilní sa
bolí ho jej krása - srdce však neplesá...

... nevesta Nádej dorazila

Sklamal sa raz
pozlátko už neláka...
Sľúbil - že už nebude
robiť kadekomu strašiaka...

Nechcel - no ľúbil zas
dal na jej slová - “ Maj život svoj “
Stratil v tej skúške skoro z pliec hlavu
obstál však, ešte viac teraz miluje - tú pravú...

Dlane

Privri oči
prebehneme po tráve...
Privolaj si ma
nech už nie sú meravé..

Nech ich držia moje
cíť ma v objatiach...
Už nepýtaj sa: Kto je?
Ja som! - zlí sa nevrátia...

Mám plný batoh želaní
vo vrecku pri srdci jedno...
Nie je o veľkom imaní
my spolu - stále vädno...

S tebou začnem mať rád
znova školské prázdniny...
Utíšia - po tebe môj hlad
skvelý JOB - nemeň za iný...

Vediem ťa, silne zasnenú
ver mi - nasleduj môj hlas...
Moju, žitia jedinú premennú
povediem ťa znova, zas a zas...

Podnájom

Si tak utešene milá
keď ráno bojuješ
s odrazom v zrkadle...

...nepočúvaš čo hovorí

Ten kus skla nikdy neklamal
je pravdovravné - ako ty
stále hovorí:

...krásne ženy sa podobajú na teba

Okamihy v čase keď
ťa tvoj obľúbený jogurtík
skoro vždy presvedčí aby si ho nezjedla...

...no ty ho celý - celučičký zješ, mňam

Roztomilo - prísne, oblomná
tá čo sníva o veciach prostučkých
sebakriticky pekná, atraktívne žieňa...

...príťažlivo sčítaná, originálna

Zbožňujem, keď ma opravuješ
veľmi by som chcel aby to nebola
len profesionálna deformácia...

...mám veľa chýb, vypíš na mne červené pero

Nechaj si ma prosím v srdiečku
stačí aspoň maličký podnájom teba
kúsoček z toho veľkého zdroja tlkotu...


Mýlil som sa veľa krát, teba však mám viac než rád...

Studený spasiteľ

Buď milosrdný
TY, čo mi metieš
tiene tmy do tváre...

Prilož čepeľ
tak hnusne chladnú
v moje čelo a zotrvaj tak...

Očisti moju myseľ
od neprístupných myšlienok
nedovoľ uschnúť mojej kefke...

Nech sa vznieti krátkozrakosť
čo maľuje chmáry trpké
nech do tla zhorí na popol...

Všetko zlé čo horieť môže
nech sa premení v minulosť
čas tak nenávratne zatratený...

To čo bude - nech len príde
vraj neveriaci som v seba
urobím to - postavím sa na špičky...

Čepeľ vie bodať, aj rany hojiť
tak schlaď ma - zrkadli vrásky čela
ja pohladím ostrie - krvácam...


... ja stále žijem

Ľahká v červenej sukni

Vždy vie
ako vrchol dosiahnuť...
Vie kde presne
ich má roztiahnuť...

Je to pud
či naučený kolorit...
Drží kľud
pozná, ako to urobiť...

Celá v červenom
čierne doplnky...
Nebo - je jej snom
no míňa kaplnky...

Osud ju poznačil
zlých punktov vlastní pár...
Vietor kde tu ju povláčil
no stále má svoju tvár...

Ľahká v červenej sukni
neboč zrakom
len sa kukni...
Každý myslí na iné...

Neviem kde bočí
ľudstva tohto mienka...
Nie je to prostitútka
ale iba lienka...




Coccinella septempunctata