piatok 16. januára 2009

...z kartónu



V lesoparku
zmien

len na vode
záplaty

prizabitý
pádom stien

čo v
bludisku
sa nestratil...


Iba chladno
bez zmyslu
veď papier znesie

Možno rozumeli
reči bez slov

včera

dnes nie...

nedeľa 11. januára 2009

Umývať sa je ľudské



Stúpaj
češ ma
vysávaj

do dna dňa...


Smelo
naťahuj mi
prímerie

veď

ľúbiš ma...


okopisto
osobne

Ples




Odložím si


prežitky

náhody...

Aj priazne
zobajúcich mi z ruky

zahodím

tam
k inej lavičke

a prikryjem sa

Novými časmi...

Dúfam v mrakodrap



Celé poschodia
moje - naše

...milióny nosných stien

na vážkach
tak nerozlučne


Staviam,
keď ty mi ťukáš
do karát


bolíš
ja dúfam,
že neprestanem

mať ťa rád...

la - hodková



Krivíš sa
zvodne...

dám ti
nadšené kritiky

dám pocit zdesenia
keď si smutná

dám čas...


Tak málo stačí
k zaľúbeniu

tak málo

Iba
svačinový hryz

rozbitý kvetináč

či chvíle bez modrín

tak málo
tebe určite...

sobota 10. januára 2009

Rek-vizita



Stratený
v predmestiach
ešte pred vodou


mosty zhoreli


prezimujú
v kvetináčoch
páry
naučených viet...



Konštantné
nedostatkom


v škatuľke
zostali
vyhoreté

tlieť...

štvrtok 1. januára 2009

Tak o to ti šlo...




Iba TY

v kútoch
nášho
sídliska


nadýchané
povodne


sekundy
kým sa zablýska...


Tam
vtedy

vypršali mi dlane

a v úsmevoch
to už nie som ja...


PANE !!!

Rio mare



Za okraj
počty strát
iba bez javísk


zabudol plakať
minule


Z červených tehál
formátuje svet


bije strnule
bolí to

keď - niet


v mušliach viac perál...

neZMAR




V tme
mnoho ich spí


posteľ plná vlasov

kde
stávali sa
sny...



Umenie v tichu žiť

keď chýba ti
do páru


úškrnom
priznávaš

podobnosť
k nezmaru...

RE(d)AKCIA




nech prší
či sneží


tá tomu
ten tej

sedí - leží



a v žalúdku
čítať chcú

všetci...



Aj na psa príde mráz
keď mrzne


prázdne klišé
(redaktor)

... nech každý si vrzne …

PRE LUSI




Trasiem sa... lebo dnes mám voľno a skoro celý deň budem doma... Prechádzky mi nerobia dobre a v robote ma už nechcú - vraj idem proti smerniciam. CHÝBAŠ mi. Včera som ťa videl asi len v ôsmich dievčatách... zlepšuje sa to. Aj som zabudol, že som hanblivý - skoro. Ach láska... minule som skoro zaspal. CHÝBAŠ mi... Píšem ti. Aj kredit som ti dobil a ty nič nepošleš... hmmm - pekne... Nič to, pôjdem dnes s tebou do kina, som sa rozhodol. Veď vieš ako veľmi chcem byť s tebou v kine... a pukance a TY a ja a ja... a všetky popradčanky, čo sa ti chcú zas podobať. Cestou domov rozkopem lístie, čo napadalo miesto snehu - pokrčím a zahodím tvoj lístok... CHÝBAŠ mi...

Možno sa dnes umyjem a prestanem sa zanedbávať... nech len môžem zohrievať tvoje studené nožičky. Viem ako nerada nosíš ponožky. Šup, šup - čaká nás krb na ktorý som nestihol zarobiť, tak aspoň to imitačné DVD čo som sľúbil - napálim. Nech horí... VIEM, nechceš spať a mňa uspávať bude tvoje chrápkanie. Dlaň v dlani, fialková spíš vo mne a ja som tak šťastný... šššššš

Dnes máš meniny láska a ja som dobásničkoval dnešným dňom

Už viem... čo všetko si pre mňa urobila

Viem... dala si mi najviac - dala si mi všetko - úplne

Domino Domova




Domino
kde si?

padaj...


Aj Vy,

každá
jedna za druhou

a von


hoc je zima

pod nulou...

Tam... podvečer




Básne chodníkov
rýmy vetra pošliapané

klebetia


pravdy bez slov
chvíle kútom zanechané

preletia...



Zmiznú

sklíčka odrazov,
keď z mesiaca ubudlo



čupiace
páchnu tmou
zas chýbaš len... holubom

Hviezdičke




Popísala ma

však
teraz v páperí
je mojim okolím...


Do výšok
v spomienkach

počúva..
ja hovorím...


S ligotom očí
veľké ďakujem


už viem

vážiť si život
a to, že milujem...

O ňom




Štyri
krát
štyri
plus
dve
štvorky
do trojky...


Svet je
plný čísiel
s ktorými
nič nevydelíš...

ňesej




Naozaj nik
nenapísal viac...


Gestá
ktorým
rozumejú všetci

nik
ani milenci
na míle vzdialení...



Tak komu,
pre koho sú
kto ich počet zráta

spadli
a budú zapadnuté

bez známok
bez adresáta...

Kolegynka




Ona
nerada

kožku
ani
semená...


Haaaam....

Dáš mi ?




z toho hrozna...

Cŕŕŕŕn...




Zabúdam sa rád
u teba doma



Spíš,
niekedy aj ja...

Skôr však oponujem teóriam
znetvoreného budíka,

kreslím oceány plné stromov
v plafónoch hľadám vinníka

prečo sme
sa nespoznali skôr...

Kvet




Raz rodil sa kvet. Fúkalo a palisády nestali sa jeho domovom. Korienky mal v hladinách a vždy len skromné želania, pre neho tak nadovšetko obrovské...


Kníšu sa vody
z oblohy nepadá len vlaha,
v krásno kvet vyrástol
nehodno - osudu sa zdráhať...



Kvety...

hoci zatieni sa slnko,
krupobitie, lejak...

budú stále také,
pre ktoré málo
znamená tak veľa...



Ako ľudia...

žlté
modré
červené

také, čo nehľadia
na lupene, či odtiene...




Poznám jeden krásny kvet, na ktorý som hrdý... viem - nie som posledným, ktorý toto tvrdí...

I-na-kosť




Je noc

pokrivený
v okne spí
odročený na večnosť...


Zaháľal
rátať zvonenia

z imidžu
vzišlá nepresnosť

započala

difrakciu zmyslov
v inakosť...

Zajtrajšky




Hore je vysoko
pod nohami všetko
značkového pôvodu...

Čelo dobité
vatovými tampónmi
za pravdu a slobodu...

V očiach duchovno
pod nimi
lavór plný včerajšku...

Naleštené otázniky
regále prázdne
s prísľubom zajtrajšku...


Zajtra - zajtra...
bude lepšie
len to ešte znes,

čo z toho
keď zobudím sa
a vždycky je dnes...

Alebo aj




Všade a vždy
zaprieš sa o mňa

sms-kám dáš
zhobom

načo sú
veď vieme to

piť sa
až do dna...


ALEBO aj...


Zaprieš
ma
vždy a všade

sms-kou
dáš mi zbohom

veď načo...

Ja viem
na dno...

Najviac - veľa




Mám stále
analógový pamätník
a na roboty alergiu

rád som na CHate
bez klávesníc
kde stromy vyjú...


Tak prečo

veď nechcem veľa
iba dopiť fľašu
nech točí sa v strede

hrať o pravdu
dusiť špaky
a bozkávať sa v sede...


Hrýzť šťastia kus
žviakať dlho
nech zdá sa to veľa

krásne mýliť sa
ruka v ruke
s láskou blízo cieľa...

Myšlienky




Spánok
porúčal sa
komínom,

Už havká
ratanový interiér,
brešú múdrosti
aj stratení zmizli...

Zbohom zbraniam
iba mier,
šteká jeleň
po ňom grizly...


NIE...
nefetujem,

len sú trochu
strapaté,

keď zamýšľam sa
na CHATE...

(Ne)priznám




Vtedy,

keď
zrážky
dní a nocí,

krutosť tmy
nezištná...


Nikdy ten pocit
driemajúci,

čo núti ma
nepriznať


nepriznám...

Ako - možno...




Náhlosť úsudku
s prezývkou...

Pochvalný anonym
drása zmyselnosť...


Počujem

ako chýbam
keď som potrebný,

ako pri naberaní výšky
trošku dojemný

nepremýšľam...


Možno nedoletím
za svoj účet,
nevzdám sa však
kým mi tlčie...

Nepošúchaná




Bolo to minule,
keď som ju našiel

vypil do dna...


Bola ako nová
v nej Džin

volala sa

Aladinová...


Teraz si želám
a neváham sa použiť...

Pády




Svet je
z rubikových
kociek
pre farboslepých,

z nespavostí
smädných,

z pologúľ krívd...


Posiaty modlitbami,
plný sekier v nebesách...


Všetci padáme,
aby sme zas vstali

nevie, kto neklesal...

Ži na doraz




Keď ti srdce zavelí,

zober sa a choď.


Vezmi prvý stop a nerieš smer.

Stretneš skvelú kočku.

Všetko jej napíšeš

a keď chceš byť jeden z davu

zistíš,

že pre niekoho si jediný
a odrazu vieš kam ísť...





* ( videli ste v TV... )

ZUZA♥NÁM




V kúsku sveta

koloseom
nechajte sa viesť

v protismere
prúdenia
aj bezpečnejšou z ciest...


Tak
skvostne
nekompletné,

ako zbierky citátov

nezabúdajte
tých z lampárne,

ponášajúcich sa
na chlapov...


Čo si počneme?
v priepastiach bez MY...

túžby máme
a navždy budú


sláviť Zuzany...

Pre Dží




Spadlo
ráno
presne na deň,

máš plus jeden
ako vlani...


Výčitku

rýchlo zažeň,

pred šťastím
ťa neubráni...


Nech miznú
boľačky,
jak v snehu šľapaje

zmrznuté,
čo chýba ti

želaj si - roztaje...


Vieš byť slnkom
tou
mračná, čo roztrúsi

vlani bolo,
dnes tešíme sa
zas na deň tento

ja s Lusi...

OSRAM vs PILA




Som klasikom
najmä ráno,
Pila svieti
berie spánok


Osram gáni

“ Pila miča “

ťažko vstávam
hľadať stykač.

Pre všetkých slnko svieti




my ... my ... my
my ... my
my


my... lu... je... me


mylujeme sa


iba

( s tvrdým )

Odišiel




Dopísaný rúb
starej vstupenky,
zhúžvaný a slaný
niesol prvý rým...


Mladosť
a odhodlanie
zabúdať sa hanbiť

odplávali,

keď si neprišla...


Trasúc sa
bol i posledným,
nekompletný
opustil navždy zátišia...

z/vyšky




Ostal
len závan
spod dverí

ani
fotka
svedčiaca

šíp
zlomenia
čo domieril...


Rána
splynuté nocou
strnulé,

včerajšky
nás,

keď zas
uveril som
v niečo minulé.

v(h)odné




Jeho zBožie

moje nedoplatky


Stočné

sĺz

hoc bol taký krátky...




“ Do neba prídu len moje upomienky !!! “


Zdanie klame




Aj značkové
oblečenie smrdí
povedal tulák a sŕkal si z laté...


Kôň chutí,
banka mi dlží
a tehly, nemusia byť zlaté...


Preplnené ulice
povrchnosť vraždí

jedno však máme spoločné
na smrť umrie každý...

505




Stečenými sklami
bránou noci
ladím...


Nikdy
zo mňa neznelo:

závisťou si vadím...


Prespávam mosty
vibrácie tápu,

teplo mi smrdí
a periny - tie chrápu...

Miestenka




Po žití šliapeš
berieš
aj to, čo nemám

tak pozeraj
v moju skromnosť,
ako ti všetko nedám

V tom neznabití
chrám - nechrám
pľujem do neba

je skrvavená
nechaj si ju
mne ju netreba.

Ak ho stretnete




Ak stretnete

BOHA,

tak mu povedzte

že som ho hľadal...



…........................Hľadač k.o.k.o.t.o.v...


“v“čas




Tak málo...

iba ozveny
mrakov v kalužiach


Dúfanie...

hoc bolím ťa,
že otvoríš ich a zatúžia


Vedz ty len

pevné sú
múry slaných stien,
kde ustlané máš na ružiach



Časoliek vraj
ja chorý mriem
samotou nášho súkružia...

...




Kde nič - tu nič
tá, či ona
len z plagátu
usmiata...


Vykal
som aj abecede,
každého bral za brata...


Uveril refrénom
po tme hľadel každého,
ač mám spánek beze snú
končím robiť slepého...

Aby nezmokli




Tušené

stuchnuto
nepoznané...



ako Boh
môžeš veriť

dúfať aspoň v čas...


Poprcháva
v tých
na zozname...


Ulity
kamuflujú
falzifikát
nás...

mimo...




V Hluku
obohratých teorém

škrtám
z čiarok plot...


Až raz
sa prezametám

k tomu
čo je vhod...


Z tieňov
popletených barmanom,

z intimity slnečníkov
padnú ľady nad ránom...

DESATORO




1.

Ja som Pán. Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
---------------------

Nemám okovy
ani pána,

skloní ma len úcta
umom požehnaná...


2.

Nevezmeš mena Božieho nadarmo
---------------------

Povaha
vulgarizmu ?

tak nepočúvajte
závan môjho ideizmu

milujem slobodu !!!

3.

Spomni, aby si deň sviatočný svätil.
---------------------

Čas svoj
milovanému venujem,

nie predriekačovi
na ľuďoch čo spamuje...


4.

Cti otca svojho i matku svoju!
----------------------

Ctiť si budem toho,
kto ma miloval

nie... toho
čo moje šťastie negoval...







5.

Nezabiješ!
------------------------

hmmm...
a predsa sa točí,

za voľnomyšlienkárstvo
inakosť dvoch očí...


6.

Nezosmilníš
------------------------

sex, puto, oplodnenie?

Ticho je, než povieš švec...

Vo vzťahu
sú minimálne dvaja,

nech rozhodnú
čia to bude vec...


7.

Nepokradneš!
------------------------

Vodu káže
víno pije

v chrámoch skromných
z amnestie...


8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu!
9. Nepožiadaš manželku blížneho svojho!
10. Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je!


Etika, morálka
nie náboženské učenie

viera lásky
a triezvej mysli
vytvor si to zlúčenie...
--------------------------
Hlavné prikázanie:

Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého!

Nemilujem na rozkaz … sudca!!!
Ty, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresceš – nevšimol som si...
Prikázania aj celý cirkus BOH - klasifikujem ako zastrašovanie, pre manipuláciu s ľudmi a udržiavanie všeobecného strachu... z nepoznaného - lebo sa to hodí ( kadekomu )

Nekonečný príbeh




Demontuje
dievčenskosť,
lebo - lebo - lebo


Náročne obklopený čarom
v driblingu prvočísel...


Rámovaný
dávkuje výčap chvíľ,

kde nezvestné
ružové sú sklá...


Po stý krát derniera

chlapci z lampárne
strčili zas
tú figuratívnu obraznosť
medzi zárubne
k čiarke na dverách...

…mystický uhol




Značkové kulisy
veľkomesta,

neóny
popísaných stien...


Z monológov
vo frázach kričia
pravdu, čo už viem...


Horizont
vždy bude taký

taký aký chcem...

Pominuteľná




Nie...!!!
/ žmurk /

ee...!!!
/ cmuk /

noooo...
/ aach /


Kde si sa podela ?

Máš strach ?



… prostá sebakontrola

O nich...




Dvere strešné
štyri rohy na obtiaž,

v kelínkoch mĺkve kulisy
majestátnosť - čo nepoznáš...


Za horizontom minulosti
kričia
patrioti letákov,

čaro vrúcna
darujú ti

pokoj
dnešných
nervákov...

Utópia urazených kompótov




Tmám
zostali
bezcenné...


Tak
nezmyselne

jak
z dolů
horníci,

zbytoční

jak
Luníku
školníci...


Všehochuť
ohrdnutá,
vo vykradnutej
pivnici...

Nie! Vďaka...




Ani kvety

ani bonboniéru nepijem...


Dones len
sedemdecový kolok
a svojho dabléra

toho,

čo smrdí jak polotovar...


potykáme si...

budeme ekologickí...

necháme tam sprepitné...


Poľutujeme bilboardy
privlastníme si to krásne
prírodné nič...


a nakoniec

rozvadení
s pudom sebazáchovy
utečieme pod lampy...

Pád...




Padá v šachtu
výťahovu

padá a spomína


so šelestom
zas a znovu

pohnútka ju omína...


Prečo nelietam?
to jediné, mi závidel

len malá bolesť
tkvie jej v chrbte

veľkej muche - bez krídiel...

Album




Fotím aparátom
čo nikdy nefungoval

cvakám výpadky prúdu
ticho keď padne facka

mokré pusy
a chaos na stolíku

to všetko mám
v pozitívach dnu...


No z môjho ksichtu
to nevysledujete


cvak...

Čakanie...




Strácať
do zbierky

zas a zas

veštiť kalužiam
priestoru brať čas

Môcť
veriť v dobro

čakať

kedy sa to oplatí
ten nádherný podvod

život

kým sa vytratí...

Do vrecka...




Musíš veriť
v seba hlavne,
keď neveríš
tak ti beda...



Dá sa mnoho
takmer všetko

len nahému
sa nasrať nedá...

V lesku dnešku




Ponad
stovky striech,

v tisíckach okien
spí milión príbehov...


Na miestach mesta
z parapiet snov,

v nebesá padá
konzum ľudstva...


Málo rozkvitnutých
žiari z vnútra,

len pozlátka lesk je
pripravený všetko ustáť...

Naslepo




Ahoj vták

ty si holub však?

Hmmm...

mlčíš

čo si vlastne zač?

Nerobíš nič
všade serieš

blbíš čumo

JE MI ŤA ĽÚTO


ale jedno ti závidím


… kde si?

Ideálna




Prestaneš sa ovládať
čumíš - je ti všetko jedno,

zabudneš sa hanbiť
a uvažovať striedmo...


V ideál ju povýšiš,
veď skvie sa
v galérii krás...

Vždy jemne ťa zamrazí
ak blízo spočinie
jej hlas...


Cítiš vôňu
onú známu dlaň,
je už ráno - starý
tak okamžite vstaň...

Pešiak




Spí...

aj vo mne
nahý romantik
čo zabil nadanie...

Dostal
do vienka
nahé dlane

plus perverznú tmu
v prievane...



Kým nesvitá
učí sa remizovať,

za pľuvance do tváre

usmiať sa a poďakovať...

8 minút...




Rolety rána
voľné radikáli ospalosti,
rozutekali sa
teráriom sídliska...


Vyslanci hviezdy
dávkujú nádej
na receptúru žitia...


Hebké nároky
pre šťastné stromy zajtrajška

svitu - chystajú sa podrobiť...