Studený spasiteľ

Buď milosrdný
TY, čo mi metieš
tiene tmy do tváre...

Prilož čepeľ
tak hnusne chladnú
v moje čelo a zotrvaj tak...

Očisti moju myseľ
od neprístupných myšlienok
nedovoľ uschnúť mojej kefke...

Nech sa vznieti krátkozrakosť
čo maľuje chmáry trpké
nech do tla zhorí na popol...

Všetko zlé čo horieť môže
nech sa premení v minulosť
čas tak nenávratne zatratený...

To čo bude - nech len príde
vraj neveriaci som v seba
urobím to - postavím sa na špičky...

Čepeľ vie bodať, aj rany hojiť
tak schlaď ma - zrkadli vrásky čela
ja pohladím ostrie - krvácam...


... ja stále žijem