Pýtaš sa prečo...

Prečo ma ľúbiš?
otázku kladieš...
Ťažko mi veriť?
no len kým zazrieš

z teba, moje oči slepé...

Budem ti len snová
píšeš mi, neisto - iste ...
Kam sa láska schová?
oponuje básnik v liste

veď kašeľ a lásku neutajíš...

Keď sa pýtam - bočíš
písmenká tečú preč...
Odpoveďou zmočí
oko slané - moju reč...

nedá mi dýchať - tvoja otázka...

Tlkot zradil moje úmysly
Prečo? Mám toľko dôvodov...
Píšem, slzy ešte nevyschli
lebo ma držíš, držíš nad vodou...

Toľko príčin môjho ľúbenia
a ty hráš na mňa morenu...
Duša, srdce - tie sa nemenia
tvoria len jednu premennú

v tej rovnici nás dvoch blúdenia...

“ Som a budem navždy tvoja
to sa nezmení...
Si a budeš navždy môj
v básni väznený “

to sú láska tvoje slová...

Ja raz však precitnem
a nebudeš mi iba snová...