že.lám

Často v Úsmeve
nikdy sama
nech pokoj nociam
dáva šepot zošikmených striech...

Tam... kde z dreva domček,
alebo sezónny mesiac v splne
žiariš s ním 
iná ako všetky okolo...

Teš sa
z vykĺbených zápästí
z neodtrhnutých kvetov
z okamihov
tak ako to vieš len TY... 

Nech nestraší ťa dážď
ani sny,
len pritúľ sa silnejšie
k ramenu
k strnisku
deň čo deň
a (s)pi...

MiESTA

Dlažobné kocky posiate stopami milencov
v uličkách, kde to vonia čerstvo umytými vlasmi

výklady malých obchodíkov
odrážali už tak veľa
prvé stretnutia
prvé ahoj
prvé objatia

ona našla to náručie
a on ?
ruky čo vyplnia mu vrecká
pery čo požičajú balzam

staručké kino
čo pojedlo toľkých osamelých
a vypľulo nerozlučné páry

schody plné nevyrieknutých komplimentov
námraza čo spojí dlane
cupkajúce 36tky,
čo každú chvíľu zastavia a idú na špičky

námestia
kde sa podkýňaš o "ľúbim ťa"
kde sa tak často privierajú oči

mám rád tie miesta
že kde sú?

sú všade
lebo nie je dôležité kde
ale s kým...

Kradne a nemá

Šál od pier

pod obočím návnada

pohľad pre bohov

čo mnoho už rozhádal...

Len mĺkvo je

a predsa kopí

na prechodoch zelené

vždy spájať chcela

no stále delí

postrácané premenné...