štvrtok 28. júna 2007

Letel som

Letím si lesom
plachtím si...
Pozerám kde som
fandím si
zvládnem to...

Jedine žeby som
nezvládol...
Tvrdo na zem
dopadol
neviem pristávať...

Púšťam svoje perie
striebristé...
Mávanie ich berie
je to neisté
klesám...

Už asi neletím
ja padám...
dá sa to ešte kým
ju zbadám
rodnú zeminu...

Z tohto kúsku zeme
zrodil sa...
Spadol na ňu strmhlav
zabil sa
no letel... a vzlietol by zas...

090x

Nebo je privysoko
nedovidieť naň...
Horizont naširoko
obkreslím ho v dlaň
siluetu sveta...

Nedá sa zachytiť
bo hýbe sa svet...
Chcem tu vystúpiť
zastávky však niet...

Hýbe sa závratne
otočkou do prava...
Nie som ten čo pokľakne
mne nechutí otrava...

Neváhaj - zdvihni ruku
vpred pozeraj nie čo bolo...
Zakrič silno v ticho hluku
netlač viac hranaté kolo...

Nezúfaj je nás tu viac
čo zahodiť chcú mobili...
Tých čo hladia na mesiac
čo nechcú žiť jak debili...
Tichý režim...

SLOVENSKO chcem ti povedať...


Ja zrodil som sa
v lone prírody...
Ženských krás
i myslenia slobody...

V centre starej Európy
skúšanej časom...
Kto žil aj inde - pochopí
čo píšem hlasom...

Je mi domovinou
vždy sa môžem spoľahnúť...
Netúžim za inou
v inej s pokojom zaľahnúť...
Som doma...

Tu vydýchnuť chcem
v zemi rodnej...
Tu znovu začínať
v lone matky plodnej...
Obrodím sa...

Na teba vlasť moja
nenechám dopustiť...
Potiahnem do boja
i dušu vypustiť...
Obránim ťa...

Nemáme naftu ani more
skvosty však vlastníme...
Ani nápis veľký na obzore
v iné poklady hľadíme...
Si môj Hollywood...

Miestny duch ľudu
nevyčísliteľná hodnota...
Krasota ich pudu
veľká ľudskosti milota...
Vývozný artikel...

Slovo - ktoré vravím
len jednej osobe...
Poviem aj tebe - to spravím
vyjadrím v takom spôsobe...
Milujem ťa - SLOVENSKO
Navždy...

streda 27. júna 2007

Búrkalo sa

Nebo plakalo
slzilo veľmi...
Nebránil som sa
pokorený cieľmi
rád moknem...

Lialo ukrutne
kvapky padali...
Padali aj zospodu
dominovala vlaha
živel narušil pohodu...

Začalo sa predstavenie
tanec dáždnikov...
Hrali pestrosťou
chránili chudákov
pred ich vlhkosťou...

Strechy zvládali
hnev oblakov...
Kaluže sa množili
vytáčali nervákov
kruhovateli sa kvapotom...

Prehovoril hrmením hrom
prerušil etúdu pršania...
Uff - vydýchol si strom
od toľkého čakania...
Netrafil ma...

Cícerky si našli prechod
blúdili po vlasoch...
Nedbám ich - nevadí
premýšľam o časoch
keď ma smädí...

Vietor bojoval
zdolával vetrolam...
Víťazil - poražal
zlabomyselných
suchomilcov...

Všetko ustalo
objavil sa dúhy zjav...
Všetci jasali - nádhera
a ono iba pršalo
no nie na nich...

Moja ranná milenka


Sú ranné zore
na nebi...
Rozvidnieva sa
je ráno...

Oči sú zlepené,
ale už je tam...
Mám ju v ústach
pohrávam sa s ňou...

Rátam kmity
sem a tam...
Pozerám jak
vyzerám...

Takto ma vždy
z rána trápi...
Nedožičí pokoja
keď s ňou niesom
je nesvoja...

Šomrem, ale
mám ju rád...
Musím byť
s kefkou zubnou
kamarát...

CHLAPCOM

Hovoria ti
veď si ty už chlap
lichotivé slova matky
bojím sa...

V ramenách ti skvie sila
no ty ešte nosíš tráky
odpovedáš babám chápem
ale nevieš...

Chcú od teba oporu
nechceš sklamať - veď si chlap
tajíš slzy – no plačeš
lebo vreckovku chlapom netreba

Piješ pivo
jeho chuť ti nič nehovorí
k ostatným však prehovorilo
údajne...

Bozkávajú ťa len tak
tie - čo ich ťahali ste za vrkoč
si zmätený z citov
čo sa to deje...

Cez prsty hľadíš
uhýbaš pohľadom
nenachádzaš slová
kde je ten smer...

Spomínaš na časy
čo si sníval - až raz keď...
časy budúce
ešte sa nestali...

Ty nachádzaš poznanie
pomykov ťa zastihol
si už chlap?
v zrkadle je chlapec...


Chcú mať z teba chlapa,
áno budem
trápi ťa len jedno
čo na to zrkadlo...
kúp si nové - dospelácke