Nezabudnuteľná

Nezabudnuteľná
ako láska prvá,
sťa najsladší bozk
čo tak dlho ešte trvá...

Už ťa nepohladia
vlnky nehy,
nevenujem teplo rúk
neobmyjú tvoje brehy...

... si tu ... si všade

V kútoch izby
za oknom i dverami,
každým slovom básne
zabudnúť - sa nedá mi...

Venujem ti kúsok srdca
tam usídli sa úsmev tvoj,
je bezstarostne krásny
vypoklonkuje nepokoj...

Usmievam sa
veď som ti sľúbil,
oči sú však plné sĺz
veľmi som ťa ľúbil


a budem navždy...