Neklamma na ticho...

    
Bolo to raz v 205ke
keď som ti sedemkrát
povedal áno

myslel som to vážne

a ani raz neuhol pohľadom...


Modlil sa
nech sú zápchy

si krásna
aj opršaná


tak
buď mojou
nech je navždy rušno
v tak útulných vláskoch


popíšem ťa veršíkmi celú
na čelo
na pery

na sklo...

  

pracho(v)láska

        
Do prachu vpísané
otrepané slová

príď noc
a ty čas ich schovaj...


Nehýbe nábytkom
vystriedal ju prievan

šťuchá do rámu
vyzvedá čo smie

a...


Pod viečkami zametá

spúšť
súš
more ničoty

v múzeu šťastia bývam
lásky Golgoty...


Nemôžem ťa vyvetrať
zvesiť naše závesy

zotrieť
v prachu napísané

otrepané

...kdeže si...

        

búrka...

               
Vtedy
pod stĺporadím

študovali ako sa líšia

rátali záblesky
aj vlahou
počmárané listy


bála sa hromu
on o ňu
už chýbal im
len kyslík...


Niečo bláznivé
inverzia zmyslov
spolu ranení

delí ich len napršané
a zlo na Zemi...


Učila ho veriť
bez slov
triaške bezúročných pier


Eros, ty sa denne triafaj
ty Zeus
mimo mier...