sebe od/súdení/

Stratení
bez kľúčov
v údoliach parkovísk


sami
večerom
júlo májovým


pohľadmi
skloňuješ
rozpálený mesiac


dotykom po sebe
ako slepci
kreslia

rukami

naspamäť
boky gitary
a teba


ticha zaklínadiel
naučíš sa
nebáť


s tónmi
do vlasov
rozpoviem ti slová

rozplakali mnohé
perami ich schovám...

stalo sa...

Sedím
v podnebí
kde mi chýbaš
zaprášený strachom


v linajkách
ostalo mi
vyznanie


náboje z vankúšovej vojny
a všetky tie chvíle
keď si mala byť tu

rátať padajúce listy
šliapať mi po tieni
zrkadliť si prsty

stalo sa.

viem... ty sa mi už nestaneš


snívaš sa
a raz

raz možno
prestaneš...

moja

V servítke
verš zanedbaný
bez podoby
do hlucha


zmarila sa
ozdôb fúra
zostala len
predtucha


na boso
v púpavách
prekračuje míny


iba on
deň čo deň
raz ten a raz iný...