Zatúlaným chodníkom

Farbu priznávam
prezrádzam chodníkom,
kam smeroval som
v šľapajách po nikom...

Vždy kroky bočili
na križovatkách ciest,
boli prašné - no zmočili
zvlhli oči, kto bude viesť..?

Nasledovať nieto koho
za mnou stupaj nevidieť,
veľa rokov som sám mohol
uhasiť ho - nenechať tlieť...

Celý život sa však učím
nazývať hodnoty menami,
našiel som dôvod čo mi zvučí
tu navždy zabaliť to - nedá mi...

… nech stane sa aby

každý našiel ten svoj smer
veď žiť sa stále oplatí,
spleť ciest z juhu na sever
kto uverí v seba - už sa nestratí...