sobota 18. decembra 2010
ešte som
Tikám
nástupištiam
kilometre od ľudí
cúvam vetru
v tom uzimenom
osudí
mĺkvym nábrežím
tísnem
šál na pery
zblúdený
a nesvoj
túžiaci zas uveriť...
vločka
Povie
AHOJ
len kvôli tebe
padám z neba...
Ty sám
spíš tam
tak milovaný
JA vedľa teba...
Necítiš ma
len smútiš stále
ja bola som vždy
a budem tvoja
toľko
vločiek
čo posielam ti
jedného sa
stále boja...
Medzi prsty
iba chladné
uteká ti
čo má každý
pod kapucňami
nedostupný
dopúšťaš sa
sebavraždy...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)