Akvarel života

Veľmi to vždy bolí
keď sám si ideš proti srsti...
Vrážaš si do tela koly
a pri tom si držíš prsty...

Vyčítaš si svoje činy
vpred ťa hnala zúfalosť...
Len ty a nikto iný
ranu skrývaš až na kosť...

Nekričíš, o pomoc nevoláš
zatiaľ žiješ - prečo aj...
Až raz, neskoro sa odhodláš
tak sa zobuď a neváhaj...

Nie je koniec - nedožívaš
každý má to právo začať zas...
Nezáleží či v dome bývaš
ale s kým zliepaš čriepky váz...

Život je veľký, pestrý akvarel
farbíš si ho sam a podľa chuti...
Tak pozri v toho - čo nezavrel
drží dvere a motor rozbehnutý...