Milujem ŤA Lusi

Vždy som si prial hovoriť „ Milujem ťa láska “. Slová, ktoré nemusia znamenať nič a môžu vyjadrovať všetko. Záleží len na tom, kto ich vysloví.
Ja nemal som komu, hoci tak veľmi som si to prial. K niekomu patriť, niekomu môcť veriť. Vedieť aké to je, znamenať pre niekoho zmysel života. Zdielať pocity, prijímať i obetovať sa. Byť milovaný osobou, ktorú milujem. Takou, o ktorej budem vedieť, že som sa dočkal.

Našli sme sa... ja teba a ty mňa.
Teraz keď zakopnem - viem, že ty tu budeš a pohladíš ma tak svojsky otázkou

„ milujem ťa láska... vieš ? “

Viem... a túžim vedieť navždy.


Už viem, že mám najviac...

... mám teba láska. To čo mi dávaš ma robí šťastným. Baví ma tu byť - existovať pre teba a vedieť, že si na tom tak isto ako ja. Keď poviem „ milujem ťa “ myslím tým svoj stav, ktorý podnietený citmi - vyjadruje slovne to neopísateľné, čo si vo mne prebudila. Už ma nezaujíma software, veľký tresk a vesmír. Naďalej však obdivujem hviezdy. Nie na nebi, ale v očiach tvojich som zazrel to, čo chcem spoznať a zasvätiť tomu celý svoj život. Túžim vedieť ako ráno voniaš, čo sa ti snívalo a či si spala dobre. Aké máš ešte sny, či zhoduje sa tvoj s mojim jediným... byť s tebou navždy a naveky.

Milujem ťa LUSI... nie preto aká si bola, nie zo súcitu a slušnosti... nepotrebujem nič dokazovať sebe a ani nikomu inému. Milujem ťa preto že si to TY. Moja Lusi - svojsky, výnimočne, úchvatná. Milučko zvedavá, do všetkého naplno zanietená. Pre mňa neoddolateľne spontánna, oddaná pre vec a z celého srdca milujúca.

Miloval som ťa, milujem a milovať chcem...

Budem ti všetkým, len si to praj a dovoľ mi - šepkať moje „ milujem “



Tvoj Duško