Krivka života

Keď bolí žiť
ak cítiš prehru
keď strácaš niť
urážky ťa nehnú
ak neprestávaš viť
a mesiac stále mlčí
nemieniš nič urobiť
bo smútok v tebe blčí
nedarí sa stále zakotviť
družkou je ti mútna voda
skúšaš to - nedarí sa utopiť
bo zemský špak je teba zhoda
päta osudu, chce krk ti zalomiť
túžiš nech to urobí, taká náhoda
kto ťa spasí, nutká ťa to predkloniť
tak vystreľ, bodni - nech bude nehoda
možno prežijem a dokážem sa zas nabudiť
no ak sa to nestane - a ani to mi túžbu nedodá
zbohom láska, zbohom sloboda... klesnem do seba...
A život plynie raz začneš - no môžeš začať stále odznova
raz stúpa - inokedy zas klesá, táto osudová krivka Gaussova...