Jesenné objatie

Padali listy
smialo sa poludnie,
myšlienky zabil som
len jednu - v teba nie...

Slabého slniečka
lúče mám nad hlavou,
našich dvoch duší hlas
kričí z nás páľavou...

Vietor potláča
tienisté predstavy,
prifúkni nádej v nás
ten zhora - to nespraví...

Odbila dvanásta
čas hraje proti nám,
milujem tak veľmi
sám seba nepoznám...

Padajú stále
tak zvláštne húpavo,
farbisté dopisy
už je dosť sychravo...

Bude mi teplejšie
jak v zimný šat odetý,
láskou ťa zoblečiem
zhoď háby mne aj ty...

Dáme si objatie
čo započalo v jeseni,
nikto z nás skončiť ho
nikdy viac nemieni...