Takmer koniec sveta

Všetko čo svietilo
náhle zhaslo...
Ruchové žaburiny,
bublina veľkomesta,
všetko spľaslo...

Len núdzove exity
vesmíru žmúrili...
Mláky vykresľovali
všemožné odtiene tmy...

Mrakodrap sa pominul
netrčí už do neba...
Pútač s lampou zahynul
kde je tá ich potreba...
Nezhasnúť...

Ľudstvo však je nesvoje
buchot, lomoz, hnev a krik...
Pred výťahom konvoje
čo má toto byť - nevie nik...

Sledovanosť prudko klesla
peoplemetre dopípali...
No každý sa však drží hesla
3 minúty bez TV - to pokašľali...
Pointa im iste ušla...

Buchot z vnútra výťahu
aj pred dverami...
Neboj sa dcérka - odvahu
ustráchané slová mamy...

Zažali sa plamienky
zapaľovač, lampión...
Vynorili sa spomienky
kto je ten a kto je on...
Ľudia pomysleli na ľudí...

Zrazu blik a bolo bielo
výťahy sa začali hnúť...
Nebolo to božie dielo
to na tri minúty vypli prúd...

Síce svieti no ľudia
nedovidia na ľudí...
Uvedomelí sa budia
ktorý zas tu zablúdi...
Tak potiahni istič... a ži ...