Pseudo nádherné detstvo

Na dne skrine pohodené
skuvíňajú príšerne...
Spomienky ubolené
na detstvo pseudo nádherné...

Keď jedol som zubnú pastu
nie na truc, ale z hladu...
Bo fotrík dal prednosť chlastu
mrzli sme, z toho k nám jeho chladu...

Modliť som sa nevedel
no odriekal som prosbičky...
Spánok som iným závidel
a bál sa o zdravie mamičky...

Priali ste si už
niekoho smrť?
Viem,
to sa nedá zabudnúť
pre mňa bol už dávno mŕtvy...

Raz to však obzvlášť prehnal
zákonný trest nadišiel...
Potom spravil nám najkrajšie
zbalil sa a odišiel...


Kto nezažil, nepochopí
prečo autor
tak zrak klopí...
Keď sa detstvo spomína
bolí to a omína...

Je to preč
a ty minulosť
len ticho svedč...