Na vlnke života

Vlnky šomrú
hlasom vábivým...
Samotári pomrú
pre ten hlas mámivý...

Kočíkujú sa
narážajú na skaly...
Rastú - menia sa
robia, aj čo by nemali...

Pokoj tento malebný
narúšajú trasy člnov...
Nie prvý, ani posledný
bol zatopený svojou vlnou...

Už dlhšie brázdi vody moje
plachetnica výstavná...
Čaká, kedy objavím - kto je
že nie je iba malebná...

Na pravoboku sympatie
nádhera a krivky zvodné...
Ľavobok - tam láska žije
ONA,
k nej cesty ťažko schodné...

Ťahám kormidlom vľavo
tam sa mi páči viac...
Kurz zmeniť sa nedá hravo
“veď ľúbim“ - kuk na mesiac...

Z dohľadu však maják zmizol
idem už len podľa hviezdy...
Vlniek slanosť som si zlízol
a na prove mi čajka hniezdi...

Plavím sa - neznámou plytčinou
hútam meno... je za mnou dník...
Meno lode, čo nepôjde za inou
jedno už mám... Môj Titanic...