Asimilujem

Keď sa spoznávam
vždy sa predstavím - to som predsa ja...
Nie som ten,
čo sa nezmestí do výťahu pre tri osoby
len vďaka svojmu egu...

Stačia mi schody...

Som len obyčajný kočovník
za uzdou dostavníka s pneumatikami...
Len obyčkový chlapec
čo rozplače ho Bailando...

Úkrytom mi je ulica
a keď prší, mám obdobie dažďa...
Rozumiem dúhe - tomuto javu
aj tomu,
že nemôžeme vidieť slnko a dúhu pokope...
proste to nejde - majú nezhody

Niekedy mám návštevu
klopanie na čelo - haló ste doma...
Som,
len nesmiem otvárať cudzím...

Viem, že niečo je vo hviezdach
a niečo je v nás...
Zachutí každému
štvorlístková trávička...

cca 3000 hviezd je vidieť voľným okom
už chápem, že dá sa bežať aj krokom
prispôsobím sa tomuto svetu...

Sny musia byť nerealistické
nech je vždy o čom snívať...


treba sa asimilovať...