Polpriamka nás

Naša láska je ako úsečka
taká pomyselne maličká...
Začiatok splýva s jej koncom
som medzi bežiacimi chodcom...

Maskujem sa nočnou tmou
hviezdy ma zvú do ríše snov...
Nad hlavou visí vlniaci sa spln
ja zas padám, do privysokých vĺn...

Ľúbim hviezdy - to ako žmurkajú
sú strašne ďaleko, predsa tak lákajú...
Ty si však piesňou, čo nezunuje sa mi
zvučne tíšiacou - na lúke s kamilkami...

Tak ako večer na unavený deň padá
s takou pravidelnosťou, ťa hľadám...
Sledujem písmenká, držím telefón
čo ak budeš chcieť a ja budem ON...

Polpriamka nás, je mojim snom
bod začiatočný - my dvaja v ňom...
Len úvod a zaver v nedohľadne
spolu “Láska“ - už nebudeme na dne...