Na dne / jazierka /

Čo letelo - plazí sa
keď tápeš veľmi,
vždy prosíš nebesá
hoci neveríš...

Zbieraš lístie po zemi
kopeš do spomienok,
srdce s mysľou nemieni
zabudnúť - ako na kamienok

do vody hodený...

Čľupne, zhltne ho hladina
spadne na dno do blata,
to pekné čo bolo - ťa omína
na hladine kruhovatie sa záplata...

Tam si teraz na dne žije
v mokrej tme - v šere kina,
slzy vo vlhkosti voda kryje
čaká šutrík - kým spadne iná

skalka, hodená...

Zamrzla však vstupná brána
nevpustí už skalky dnu,
možno dáka, už sekáč zháňa
však ON - roztaje len pre jedinú...