Lúče intímnosti

Svetlo pretlo
nočné teplo,
pero - kresba
rána...

Hladím lúče
žalúziou lomené,
volám kde si?
trošku ešte zasnene...

Nikoho tu niet
nikdy vlastne nebolo,
prešlo toľko liet
osudu - zhranatelo kolo...

Čakám len
kedy sa zlomí v osi,
budem ďalší ten
čo nebude mu pomoci...

Prebdené dni i noci
čakám na tú intímnosť,
pohladím zas svetla lúč
čo ráno prosím o milosť...

Zazvonil
časovač vežový,
zasial deň zas
dnešok nový...


... mne samotárovi