Cirkus Svet

Maringotiek kolóna
krajinou sa hadí...
Prišili z neznáma
zvedavosť ťa zradí...

V tej manéži
vystupujú mnohí...
Od prirodzenia nadaní
aj tí, čo nemajú vlohy...

Jeden skvele žongluje
ďalší robí premety...
Iný s hadom machruje
kaskadér v sude zavretý...

Smiešny ujo - “ Klaun “ asi
s nosom a lícnym rumencom...
Jeho osud, s ktorým zápasí
a predsa je života umelcom...

Pod strechou sa anjel vznáša
nemá krídla predsa letí...
Je to “ Habibi “ Sendy naša
tá čo tak ľúbi - malé aj veľké deti...

Spoza závesov niekto čumí
čo sklamal sa veľmi v láske...
Je to on, náš skalný “ Dummy “
s iskrou v očiach, má slzy zaschlé...

Skúšaná životom “ Zabudnuta “
nikto, však nezabudol na jej slová...
Si žiadané dievča - nie ohrdnutá
bude lepšie, príde šanca staro - nová...

V kútiku sa skromne “ Jašterička “ vrtí
miestna sovička - neznámo tajomná...
Mladá a múdra, predsa sa tak škrtí
prebolelo aspoň niečo - je nezlomná...

V zákulisí stoja mnohí, nastavaní do radu
medzi nimi aj “ HUD81 “ - vážne chorý...
Stratil hlavu - zhodil zbroj, zhodil vládu
v diagnóze svojej v manéži svet do tla zhorí...


... v tom cirkuse sa raz všetci zmenia - všetká česť im a dovidenia