Bližšie k Polerieke

Nech máš s kým
čas preosievať,
v skoré ráno
aj keď sa stmieva...

Aby les ti voňal stále
šepot poľa, trávy z lúk,
rieku ticha – vody kalé
zatieni nech, šťastia zhluk...

Viem...

raduješ sa z vecí prostých
máš v sebe zlato, to si chráň,
tak túžila si a splnilo sa
to najcennejšie – pozri naň

na to šťastie maličké...


Prajem si, aby stalo sa
čo tlie ti ešte pod viečkami,
ži román svoj - po akom túžiš
s princom svojim za hradbami...

Zárez ďalší, vyryl čas
dnešok zapĺňal sa bozkami,
nech sú stále z vrúcnej lásky
úprimné iba a nie len od mamy...