Obloha

Vietor šplhá
drása zmysly,
vraj ľúbila ma
nie som istý...

Popod dvere
bodkou kľúčovou,
veril som jej
no bol iba oblohou...

Jasná vždy a stále
bez mračien a blesku,
hviezd by tu nebolo
nebyť toho tresku...

Krása ich ligotu
jej páčila sa veľmi,
som len slepo tápal
keď napísala : ver mi...

A teraz...
vraj zrútia sa do seba,
hviezdičky čo žmurkali
na tom našom kúsku neba...

Cítim sa sťa obloha
ale nie som tam vysoko,
nebol som ja hl. chodom
som tam - niekde dosť hlboko

... v žalúdku