Uhol pohľadu

V tráve za plotom
leží ako mŕtvola...
Ostáva mĺkvo sám
nekričí, nevolá...

Zase nevie o sebe
šírila sa taká zvesť...
Už nadvíhal sa dosť
len tekuté chcel jesť...

... veď hlad je len prezlečený smäd

Taký krpec malý
a už také chodníčky...
Požil zrejme mnoho
potom ľahol za kríčky...

Nespí - sklenené má oči
tupo hľadí ležmo na svet...
V ruke zviera malý lampáš
brada času, pozná pár viet...

Nikdy nepil, nie je ožran
len tak leží - v tráve skvie sa...
Necíti zimu, ani krivdu slova
záhradný trpaslík, je to predsa..