Pamätáš ???

Čítal som ti z dlane v metalízovom trabante, keď tu cez stenu vo dverách sa k nám prehrýzol tvoj pes. Breše na našu intimitu a ja v duchu „heš“ - premýšľajúc ako sa dostal z kufra... Potvora... Po tomto dvojzmysle môj jazyk osamotel a po hube mi dal tvoj vrkoč. Ako ťa len odškrečkovať? Som to ale ko z. „ No počkaj - dohryziem ťa ! “ Utrúsil som. Niečo si zamrmlala po maďarsky - ach, milujem keď hrešíš tak nezrozumiteľne. Zatváram dvere tak opatrne, ale vrtichvost ma zbadal. Aportoval mi pár krát späťák, čo pri zatváraní odpadol... žeby troška tvojho záujmu? Určite áno...
„ Ty pes jeden “ zakričala si... Balky spozornel, až upustil zrkadlo na zem. Doteraz neviem, kto pozeral divnejšie. To ťa dostalo... tajtrlíckosť mne tak vlastná. Brzdený úškrn, no očká ťa zas prezradili. Z natrhaných púpav kreslím žltou srdiečko medzi stierače. Pomáhaš mi z vnútra a ja sa musím pekelne sústrediť. Tvoje pohľady zdegradovali moje znalosti abecedy - tak iba kreslím. Nebude to prvé srdce, čo nedokončím... Bola si ako z plagátu - takú si ťa pamätám vtedy - šťastnú a usmiatu... moju lásku
Bola streda večer určite sa na to pamätáš... na cestu trabantom okolo sveta za večer