“v“čas

Tak málo...

iba ozveny
mrakov v kalužiach


Dúfanie...

hoc bolím ťa,
že otvoríš ich a zatúžia


Vedz ty len

pevné sú
múry slaných stien,
kde ustlané máš na ružiach

…

Časoliek vraj
ja chorý mriem
samotou nášho súkružia...