Kvet

Raz rodil sa kvet. Fúkalo a palisády nestali sa jeho domovom. Korienky mal v hladinách a vždy len skromné želania, pre neho tak nadovšetko obrovské...


Kníšu sa vody
z oblohy nepadá len vlaha,
v krásno kvet vyrástol
nehodno - osudu sa zdráhať...



Kvety...

hoci zatieni sa slnko,
krupobitie, lejak...

budú stále také,
pre ktoré málo
znamená tak veľa...



Ako ľudia...

žlté
modré
červené

také, čo nehľadia
na lupene, či odtiene...




Poznám jeden krásny kvet, na ktorý som hrdý... viem - nie som posledným, ktorý toto tvrdí...