Neviem kde práve
do vlasov ti prší,
kde na viečka
v tichu sadá únava...
či nad ránom
keď v snoch si ťa držím,
zmizneš opäť
jak v mori záplava...
Byť šálom
čo tisneš na pery,
futrom vo vreckách asi tak navždy
veď niekedy stačí len uveriť
venuj mi deň
prvý
druhý
každý...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára