skip to main |
skip to sidebar
Verím
že to nie je nádcha
a Vy len chorí
ale
jeden
jedna
spolu
ktorí
budú
dýchať si do vlasov
prikladať navzájom
aby už nezhasol
len
vrúcne
popíšu sa
túžbami
už dosť som načmáral
no nedá mi
netáram o nemožnom
ani o umení
stačí len
milovať a byť aj zaľúbení...
V deke
bosá
kúsočky
seba
kryješ pod vankúše
a svetlo
skôr než vkročím
zatúlaš...
Vždy
s určitosťou
lámeš ho
odrážaš
a na povrchu
kruhovatie sa túžba...
Nespútam ťa
nesľúbim
len skúsim mať rád
zas hodím
kým nerozmočí
status kamarát...
Vysníva jej šťastie
hoc háda ako vonia
raz zahoja sa rany
ktoré ju tak bolia...
Nech nebojí sa búrok
on skryje obe dlane
aby nepadli už nikdy
trpké z očí slané
a rána keď vstane
zvhlčené má pery
nebol nikdy svätý
jednému však verí
že vyžmurká jej šťastie
veď láska je tak prostá
stačí iba ľúbiť
zazvoniť a ostať...
v prítmí
tak nebezpečne sama
krotíš si vlásky
a snívaš
kedy padne hrana...
aka vlastne si
keď oblieva ťa zore
pravá
ľavá
raz uhádne
srdca tvojho zlodej...
Po kútoch sponky
tupých ceruziek
vrie
sám sebou
je na uzde
tak ako
naučí sa skratky
liezť po vlasoch do veží
keď miluje
čo bolo
na tlkot stôp
vždy nasneží...