SteNoVá

Čo o mne vieš
vtesnám prstom
k známke pohľadníc

tak hodím si to
nech zas padne
len tvoj rúb aj líc...


Znak či hlava
nič a všetko
svit aj zatmenie

predsa súdiš
cez plagáty
hádaš odtiene...


Mýliš sa
ale vraj ti môžem
pritakávať smelo

na stene čiaru nepreskočíš
len rozbiješ si čelo...

požičaná...

Posledné dotyky
celé veky

držať sa

veriť

že zobudím sa
s niekym...



Iba ak
monológ s vidličkou ráno

prímerie so zrkadlom
buchnutie
po stole a bránou


lebo


odišli vlaky
odviali ti vlasy

siluetu
vankúš vie

aj záhadu
čia si...

plamienky

Studené mesto
prázdna dlaň
posledné zápalky

         postrádam...

Šetrím
kým prídeš
so snehom vo vlasoch

dychom ho roztopím
na viečkach
nezhasol...


Do riadkov rias
vkĺzni tíško
pod závej bezpečia

škrtnem prvú
dotyky ťa usvedčia...


Vzbĺkne druhá
v náručí
bez papúč okrášlení voskom

fúkni
načo sviece 
posvietim ti bozkom...

tmavo.láska

Si tmavá
záhadná
tichá

tykať chce ti každý

krásna
besná
nadčasová

si dôvod
prečo vraždiť

nebdieš
nespíš
magickú máš moc

len si
plynieš
a volajú ťa... noc                            
                   
                         

vieš kde bývaš...

Prichádzaš so zore
s vánkom
cez zadýchané okno
vyzerám ťa zas

blčia odrazy sviece
hýbe sa plameň
chýba mi
tvoj hlas...


Aj dnes prídeš
viem to
vždy tým istým chodníkom

krok po krôčiku
uspíš zľahka
túžiaceho po nikom...


Medzi oje na nebo
cez brieždenie a inovať

prinavraciaš
môjmu srdcu
nezabúdať milovať...

Iba účesy

V deravom kelímku
snúbia sa živly

zanikli
rázcestia

bezducho
o teba si strihli...


Nechápeš
trápeniu tých
o rozcuchané vlasy

lobingu
pred blížnym
nikdy nekončiacim...


Si neón
blikájúci nádejou
máš ale na mále

tam kde sa svietilo
boli
a budú vždy komáre...